– Ideme na Imagine Dragons? Budú v Blave. Ešte majú lístky.
– Jasné.

Len úplný ignorant žijúci v pustovni kdesi na Marse nepočul žiadnu ich pesničku. Nie nadarmo sú jednou z najpopulárnejších kapiel na planéte. Podľa niektorých zdrojov, ktoré zohľadňujú viaceré kritériá, sú pred nimi len BTS a Coldplay. Nenechal som sa presviedčať, veď z rádia od nich poznám zo päť songov.

Keď som so Saškou viedol úvodný dialóg, netušil som, že koncert bude súčasťou Lovestream festivalu pod holým nebom, na stojáka na starom letisku. To by som si asi rozmyslel. Rozmaznaná dušička očakáva komfort štadióna a zabezpečené sedenie na dobrom mieste. No čo už, aspoň si pozriem aj iné kapely.

V podvečer hral Michael Patrick Kelly. Pamätáte sa na to vlasaté čudo z Kelly Family? Tak ten sa reinkarnoval na sympaťáka, čo má v rádiu hity ako Wonders a „Kejo“. Príjemný bonus, na ktorý sme sa tešili.

V Bradavici bolo ten víkend ako v pekle. Len sme sa motali po nábreží. Na záverečný koncert sa predalo 60 000 lístkov. A bolo to vidieť, v celom meste sa za rozumnú cenu nedalo zohnať žiadne ubytovanie. Našťastie nám príbuzní poskytli svoj prázdny byt a bolo po probléme. Vďaka!

Trochu sme podcenili príjazd a zápchy, a kým sme zaparkovali na oficiálnom parkovisku, videli sme už len záver Kellyho. Ale z parkoviska sme počuli všetky hity. Nasledovali Editors. Tých sme nepoznali, ale mali výborný koncert.

Vystúpenia nemali chybu. Zaiste by sa však našiel neprajník, čo by organizáciu posledného dňa zniesol pod čiernu zem. Nezabudol by spomenúť, že v ten večer sme si v radoch vystáli 130 minút – 30 min na nabitie kreditu, ktorým sa tam platilo, 2×15 min na dve pivá, 70 min na jedlo. Záchody sa nám podarili za 5 min, ale kámoška z kvízu nám neskôr povedala, že pred WC čakala hodinu a nakoniec to vzdala. A slabšia nátura by sa pohoršila, že najprv došlo nealko pivo (posledné dva pollitre sa ušli Nine a mne, čím sme si vyslúžili nevraživé pohľady ostatných), potom pitná voda, v cisternách aj balená a o 22:00 už nebolo ani normálne pivo!

A potom prišli, síce s miernym meškaním, Imagine Dragons. Koncert bol absolútna pecka. Ja som zistil, že od nich poznám omnoho viac vecí, než som si myslel.

Samozrejme, nechytali sme sa na okolité ženy, maličké aj staršie poznali texty od A po Z a pomáhali, čo to dalo. Atmosféra bola šialená celých 100 minút. Svetová trieda nesklamala. Vlastne jednu chybičku krásy to malo. Keď bolo po všetkom, moje bábiky sklamane konštatovali, že im nezahrali ich naj – Next To Me. Neskôr sme si písali s kámošmi, čo tiež boli na koncerte a prvá veta bola, že paráda, ale kde je Next to me? Nuž, ženy v tom majú jasno.

Okolo polnoci to skončilo a nejaký iný zádrapčivý jedinec, by sa posťažoval aj na odchod. Ale ponosa na to, že sme auto v tme a bez značených sektorov hľadali 40 minút by bola nespravodlivá. Iní aj po hodine vykrikovali od radosti nad svojim autom a kývali mobilmi na zvyšok posádky. A ktože by sa už jedoval, že výjazd z parkoviska, tých 100 metrov, trval ďalšie viac než dve hodiny. Veď prečo by mali organizátori riadiť ten chaos a zlievajúcich sa desať pruhov. Nie, ja taký nevďačný nebudem a zapamätám si len úžasný koncert!

Napriek všetkému to bol super zážitok. V utorok sme Ninu vypravili do Prahy na predsemestrálne zoznamovacie stretnutie a my starci sme sa spokojní pobrali domov.