Rok 2026 je naozaj bohatý na okrúhle výročia. Presne pred dvadsiatimi rokmi som si založil tento blog a pochválil som sa ním celému svetu v prvom príspevku. Bolo to v čase, keď som intenzívne fotil a mal som pocit, že s fotografickými technikami sa treba podeliť s mojimi známymi. Rovnako aj zápisky z mojich ciest boli len vo forme emailov pre kamarátov, pričom fotky som v oklieštenej miere dával na svoju stránku, kde bol len obmedzený priestor a ten sa rýchlo zaplnil. Blogy zažívali svoju zlatú éru a tento formát sa mi na prezentáciu textu a fotiek zdal ideálny. A dodnes to tak ostalo.

V priebehu času som skúšal aj iné alternatívy, ale všetko sa obrátilo na sklamanie. Napríklad len kvôli tomuto som si v dávnom praveku spravil účet na Facebooku. Tam som však nebol schopný napísať jediný príspevok. S dlhším textom to bolo komplikované, obrázky sa nedajú vložiť a formátovať hocikde do textu, príspevky sa nezobrazovali podľa dátumu ale relevancie, nájsť nejaký z minulosti bolo problematické. O niečo lepšie to bolo na Twitteri, dnešnom X. Ale tam zase bolo obmedzenie 250 znakov na príspevok. Autori, čo chceli poslať dlhší článok ho museli rozdeliť do viacerých príspevkov. A naviac, moje cieľové publikum, teda rodina a pár známych, nemali všetci kontá na sociálnych sieťach. A tak blog prežil.

Za ten čas sa zmenilo len pár vecí. Prvé roky som fungoval na službe Blogger (na blogspot.com) od Google. Postupom času však IT gigant začal na službu kašľať a viac ju neudržiaval. Bolo komplikované si hocičo prispôsobiť a zaviedol sa aj limit na obrázky. Voľky-nevoľky som všetko presunul na svoj vlastný server macej.com a použil som bezplatný systém WordPress, ktorý je na tvorbu blogov suverénne najpoužívanejší, a dnes aj na bežné stránky. Odteraz mám všetko pod vlastnou kontrolou.

Zároveň som zistil, že toho nemám veľa, čo by som zdieľal s celým svetom. Moje príspevky sa zmenili na rodinný denník, ktorý môže zaujímať tak akurát rodinu a niekedy aj kamarátov. Nevyžiadané komentáre od úplne cudzích ľudí som skutočne nepotreboval. Preto som ho nastavil tak, aby sa stránky neindexovali a aby ich webové vyhľadávače ignorovali. Áno, dá sa to veľmi ľahko urobiť. Slušné vyhľadávače ako Google a Bing to rešpektujú a ľudia moje blogy nenájdu v žiadnych výsledkoch vyhľadávania. Keďže nepublikujem žiadne štátne tajomstvá, je to celkom fungujúci kompromis na zachovanie súkromia.

A ešte jedna vec zaznamenala progres, fuj to nenávidené slovo polky národa. Moja skostnatená hlava sa slobodne (cudzím slovom liberálne) rozhodla, že v rámci prevencie demencie ukonči pohodlný zvyk programátora písať bez diakritiky. Od septembra 2018 sa vám moje texty čítajú o čosi jednoduchšie. Dosť bolo politického podpichovania, pokračovanie nabudúce, keď bude o čom 😉.