Dovolenkou pri mori sme nemali čas ani chuť zaoberať sa v dostatočnom predstihu. Samozrejme, že v júni už bolo neskoro. Z Košíc toho lieta pramálo, všetko bolo vypredané, a čo bolo voľné, nám nevyhovovalo. A trepať sa autom do Blavy alebo Budapešti, to si to už radšej odšoférujem až k moru a spravím si zastávky na zaujímavých miestach. Žreb padol na Čiernu Horu, konkrétne Sv. Stefan. Už sme tam boli a páčilo sa nám. Cestou zastávka v našom obľúbenom Sarajeve a pri návrate si zase pozrieme Split a Záhreb.

Sarajevo

Vyrazili sme 22.7 a večer nás privítalo Sarajevo. Celý nasledujúci deň sme si vyhradili na prechádzky po starej Baščaršiji. Najprv sme si však odbili smutnejšiu návštevu múzea genocídy počas vojny v 90. rokoch.

Nasledovalo iba ospalé sledovanie bazáru, pomalé popíjanie, povinné čevapy a voňavá káva. Veď čo iné robiť v takej horúčave, aj keď treba povedať, že tohtoročných 30C bolo príjemným osviežením oproti 40C z poslednej návštevy.

Popoludní sme sa vrátili do tej istej kaviarne, kde sme sedeli aj na obed a dali sme si farebné drinky. Až sa to hanbím napísať, ale v živote som nevyskúšal šíšu a lepšia príležitosť ako teraz sa už nenaskytne. Barmanka sa nášmu návratu očividne potešila, veď alkoholikmi sa to v moslimskej krajine nehemží, a ako pozornosť podniku nám priniesla domácu rakiju. No neposeď tam do večera!

Svätý Štefan

Na druhý deň sme sa krkolomnými cestami dostali do Čiernej Hory a popoludní sme sa už kúpali vo Svätom Štefanovi. Mali sme tam ubytovanie na 7 nocí a z balkóna pekný výhľad na ikonický ostrovček. Teší ma, že to bola typická lenivá dovolenka, lebo sa aspoň nemusím rozpisovať. Ako som auto zaparkoval pri príchode, tak sa ním do odchodu nehlo. Neďaleký Kotor a Skadarské jazero sme navštívili minule. Tentokrát to bolo iba more, prechádzky pod borovicami, morské plody a posedávanie v podnikoch. Veď sa to aj premietlo vo výdavkoch, čo však neskôr mojej zákonitej nebránilo poukázať, aký som držgroš, keď som po večeroch odmietal investovať do nie lacných fliaš vína. Nabudúce musím zvýšiť strop, aby som nebol ako od Dickensa 😉. Oddýchli sme si parádne.

A predsa len sme zadky zdvihli. Ostrov je súkromný a pre verejnosť uzavretý. Vo veľmi obmedzenom počte ho však párkrát do dňa možno navštíviť so sprievodcom. Je to vlastne komplex luxusných apartmánov pre celebrity a zopár kostolíkov. Tohto roku ho ešte po Covide nesprevádzkovali a turisti si ho za mierny poplatok mohli obzrieť. Vedel by som si to tam na pár dní predstaviť.

Autobusom je to do neďalekej Budvy len pár minút. Oproti našej pokojnej dedinke nás tam čakal dopravný chaos, kvantum ľudí a preplnené pláže. V starom meste to bolo o čosi lepšie a my sme tam navštívili miesta, ktoré sme pred rokmi nestihli. Nakoniec sa z toho vykľul pohodový deň. Ale do vody sme nešli, pláže priam kričali, aké sú plné a našinca prešla chuť.

Split

Cestou domov sme sa zastavili na dve noci v Splite. Veľmi sme sa naňho tešili a … Nesklamal. Ale to množstvo ľudí v centre! Cez deň to ešte ako-tak ujde, ale večer sa tam nedá hnúť. Pre dokonalý zážitok ho treba navštíviť mimo sezóny, ako vlastne všetko. Bývali sme v prístave, ale celý deň sme trávili v starom meste. Časť z neho tvorí svetoznámy Diokleciánov palác, ktorý dnes vlastne nie je palácom ale celou štvrťou. Tá je voľne prístupná verejnosti a za poplatok sú len konkrétne miesta. Času bolo dosť, navštívili sme ich všetky – katedrálu, hrobku, krstiteľnicu, pokladnicu, vežu aj podzemie. Akurát na jeden deň, vrátane nutných prestávok na drinky.

Záhreb

Poslednú noc našej cesty sme spali v Záhrebe. Hlavné mesto Chorvátska nám doteraz akosi stále unikalo. Našťastie je historické centrum dosť malé a pol dňa nám na zbežnú prechádzku stačilo. Bohužiaľ, hlavné pamiatky sú momentálne ukryté pod lešením a aj priľahlé uličky boli ako vymreté. Všetko sa však zmenilo západom slnka a mesto prekvapivo ožilo. Bolo čo pozerať aj koštovať. Ešte počas dennej páľavy sme do seba naliali po dve perfektné remeselné IPA-y, len to tak zasyčalo. Večer sme tam už miesto nenašli.

Záhreb bol príjemným občerstvením pred návratom z krásnej dovolenky. A nebolo to ani tak ďaleko, veď celkovo sme najazdili 2527 km.