Vrchnosť nám tento rok vrátila jeden deň polročných prázdnin na prelome januára a februára. To znamená, že spolu s víkendom sú tri dni dosť na to, aby jedna učiteľka navštívila dcéru v Prahe. Dovolila mi ísť tiež.

Ale žiadne flákanie nebolo dovolené. Program bol nabitý do poslednej minúty. Pani učiteľka nedala žiadny rozchod. S Jožinom sadneš nabudúce!

Galéria DOX

Stihli sme to. Konečne sme boli v Nininej práci. Výstava Davida Lyncha končila o pár dní a my sme ju chceli vidieť. Bolo to aj s výkladom mladej kustódky. Prekvapilo ma, aká je tá galéria moderného umenia veľká. Na tých niekoľko výstav si človek musí vyhradiť viac hodín alebo návštev. Ale stojí to za to, boli aj holé baby.

Nina má internát so strategickou polohou. Hneď vedľa je miesto, ktoré nemôžeme nikdy vynechať. Večera a remeselné pivo v Břevnovskom kláštore nesklamali.

Telo v pohybe

Už viackrát sme to v iných mestách odložili. Tentokrát sme neváhali a nedeľu sme začali výstavou tiel. Nina, ako správna študentka biológie, ma z takýchto vecí hrôzu a radšej sa ostala na izbe učiť. Škoda, je to veľmi poučné a zábavné. Človek rýchlo zabudne, že pred sebou má skutočné telo, majstrovsky spracované. Fajčiari si kukli, ako vyzerajú ich pajšle v porovnaní so zdravými a ja som si zase v detaile obzrel svoje prasknuté krížne väzy v kolene. Super vec, odporúčam. Aj s deťmi, bolo ich tam neúrekom.

Stavovské divadlo

V Prahe neexistuje divadlo, ktoré by naša študentka nevymietla. K jej najobľúbenejším patrí Stavovské. Kúpila nám do lóže lístky na Bakchantky. Zaujímavé, aj keď grécka tragédia asi nebude môj obľúbený žáner. Predsa len, motívy niektorých postáv sa mi po 2500 rokoch zdajú trochu mätúce. Spracovanie ale výborné. A dámy si užili aj holého chlapa.

V pondelok už len posledné stretnutie s dcérou a odlet domov.