Stalo sa to aj pred dvomi rokmi a najnovšie aj minulé leto. Naša romantická spálňa na chalupe v podkroví sa dočasne stala neobývateľnou. Nejaké milé zvieratko sa zabývalo pod strechou a nakoniec tam zdochlo. Alebo to bola kuna (proti ktorej som už ale dávno zakročil a nemá sa tam ako dostať) a privliekla si tam potravu. Každopádne, my sme v letnej spare pocítili iba výsledok – neskutočný smrad, kvôli ktorému sa tam nedalo spať. Kým prvýkrát to prešlo po pár dňoch, tohto roku trvala kontaminácia takmer mesiac.

Voľky-nevoľky sme sa museli presunúť do spodnej spálne. Tá je útulná, tmavá a príjemne studená. Akurát sme zistili, že naša stará manželská posteľ, na ktorej sme nútili spať všetky návštevy, nie je práve príkladom pohodlnosti. Nevymeniteľné matrace už mali svoje dobré časy za sebou. Aj druhá posteľ bola značne dolámaná. Padlo teda rozhodnutie, staré musí preč.

V lete nám bohužiaľ odišlo auto a museli sme kúpiť nové. Ostatné investície museli počkať. V zime nastal konečne ten správny čas na výmenu. Objednaný nábytok došiel v najsilnejšom mraze.

Spálňa

Do spálne nová posteľ s úložným priestorom, komoda a rozkladacie kreslo.

Obývačka

Kým v Prešove sme boli bez snehu, na chalupu sme sa s Martinom nevedeli dostať, keď sme potrebovali vypratať obývačku. Jedným šupom sme totiž objednali aj nový väčší gauč, na ktorom pružina netlačí do môjho kostnatého zadku. Za skriňou sa po rokoch našla aj Ninina tabuľa, ktorú nikto nezmazal.

Nový gauč som tam minule natrepal, ale len na otočku. Ponáhľal som sa preč, ani som si naňho nesadol. Cez jarné prázdniny tam boli števovci a vraj je pohodlný. Tak už sa tešíme.