Pôvodne som si plánoval v rýchlosti zaznamenať zopár zaujímavostí, čo sa nám v lete prihodili. Otáľal som s tým do konca septembra. Ale tohtoročná nádherná jeseň mi prekazila plány, keď sa teplé a slnečné dni porúčali až po Dušičkách. Dovtedy sa toho nazbieralo a polku som aj tak zabudol.

Nuž si len tak skratkovito pomocou fotiek pripomeniem minulé týždne.

Huby

Tento rok to bola paráda. U nás zvykneme nachádzať len zopár dubákov (v našich ihličnatých krajoch skôr hríbov smrekových, kto ich vie jednoznačne rozlíšiť, nech mi dá vedieť) a zvyšok sú modráky. Ale posledná sezóna nám prekvapivo plnila košíky práve smrekáčmi. Maximálna spokojnosť.

Pieniny

Na letnom rafte po Dunajci sme plávali popod vrch Sokolica na poľskej strane. To nás inšpirovalo na nenáročnú túru, aj keď Nina si o jej obtiažnosti myslela svoje. Na jej konci nás cez Styx previezol na našu stranu poľský Cháron. Neviem, či sa malo platiť, ale od nás nič nepýtal a my sme to zbytočne neškriabali.

Voľby

hm…

Nina

Len čo sme ráno odvolili, sadli sme do auta a odviezli Ninu a aj jej spolužiačku z gymnázia na internát do Prahy. Baby síce študujú rozdielne odbory, ale ubytovanie majú v jednom komplexe. Nina bola kvašná a bez nálady celý mesiac, nechcelo sa jej od rodičov, dobrého jedla a novej izbičky. Po štyroch mesiacoch hnitia s nami však potrebovala zmenu ako soľ. Najprv sme ubytovali kamošku. Jej izba bola ako z našich čias, starý nábytok, spoločná kúpeľňa a wecko na chodbe. Nina pri tom pohľade skysla ešte viac.

Farba do tváre sa jej vrátila, keď odomkla svoju izbu. Novučičko zrekonštruovaná bunka s dvomi dvojposteľovými izbami, s vlastnou kúpeľňou, WC a dokonca aj kuchynkou. Na chodbe štyri obrovské vstavané skrine na kľúč a chladnička. Čistý luxus. Niet na svete spravodlivosti, keďže s vybavovaním internátu sa vonkoncom netrápila a začala ho zháňať až po našej tisícej urgencii, ale doprajem jej to.

Odvtedy sa pekne zabývala, varí si a spoznáva okolie. Býva v peknej štvrti, veľa prírody, sady, kláštor a pamiatky. Už pochodila viac pamiatok a parkov ako miestni. Aj v škole sa jej páči. Už sprobovala elektrónový mikroskop a prežil to.

Trocha pohybu

V polovici októbra som stále chodil v tričku a kraťasoch.

Korčuľoval som, kým nebolo mazľavé popadané lístie a potom som prešiel len na bicykel. Ani tomu som príliš neublížil, ale bola to pohodička. Z cyklochodníkov vymizli rodinky s deťmi, ktoré ma síce v pracovné dni dopoludnia neobmedzovali, ale aj tak nastal viditeľný pokoj. Život naozaj nie je spravodlivý. Inak by sa bez trička na bicykloch nepredvádzali starí pupkatí chlapi, ale mladé kočky. Toto vraždenie estetickej pohody prestalo s prvým ochladením a na chodníku teraz stretávam len zababušených mamilov.

Spišská Magura

Chalupu máme už 17 rokov, ale stále máme resty s poznávaním okolia. Na Dušičky sme so Saškou vybehli nad Vyšné Ružbachy na štyri a pol hodinový výlet na najvyšší vrch Magury zvaný Veterný Vrch (1111m). Je to nádherná túra, raz si fotíš Tatry a o chvíľu sa kocháš Tromi Korunami. Nestretli sme ani živáčika, a až na vrchu skupinu Poliakov.

Saša nevynechala príležitosť nazbierať si do školy na ukážku praveké formy života.

Na druhý deň sme zbehli len toť 3km nad Plaveč, kde popri EuroVelo do Údolu postavili novú rozhľadňu. Akosi som si ju, ja krava, zabudol odfotiť, ale poskytla nám krásny výhľad na Tatry. Skutočne chalupárčime v úžasnom kúte Slovenska.

Večer sme si dali wellness v kúpeľoch Smerdžonka v Červenom kláštore. Prekvapivo dobré a moderné, aj s drinkom v bazéne.

Na chalupe

Aby sa nepovedalo, veď chalupár nemá nikdy pokoja, jeden deň sme aj makali. Tohto roku nám vyschli tri smreky a aspoň jeden som dal dole.

Konáre už roky nemám kde vyhadzovať a musel som si kúpiť drvičku. A tá teda stála za to, vetvy schrúmala bez najmenšieho reptania. Veď aha:

Pobyt nám po rokoch spestrili aj myši. V kuchyni a obývačke si spravili dovolenku. Tri dni som ich chytal na lep, a postupne sa pošťastili 4 úlovky. Nemám z toho bohvieakú radosť, ale riešiť sa to musí. Rozhryzené ozdoby, koreniny a bobky úplne všade, hlavne na gauči, dostávali moju ženu na psychiatriu. Som zvedavý, koľko lapených hlodavcov nás ešte čaká pri najbližšej návšteve.

Kultúra

Po tom, čo nám odišla dcéra z domu, musím manželkino kultúrne besnenie znášať ja. V pondelok ešte pred kvízom musíme stihnúť hosťujúce divadlo. Peter Brajerčík v monodráme Moral insanity od Umberta Ecca skutočne exceloval a bolo to vynikajúce. Na kvíze sa nám potom zadarilo a boli sme druhí.

V stredu som nemohol odmietnuť šoférovanie do Popradu, veď máme výročie svadby, ktoré síce neoslavujeme, ale predsa. Koncert Hexu a Emmy Drobnej bol, ako inak, výborný.

V stredu som ešte dal kvíz, ale včerajšie naliehanie na návštevu kina som už ustál. Nemusím byť všade. Ale inak si s manželkou žijeme idylicky a ešte sa nežerieme. Tak nech to vydrží.