O zime sa najlepšie píše, keď už jej niet. Tohto roku to bola taká krypto-zima, v januári sme o nej ani nevedeli. Ivanovi som sľúbil, že ho niekedy zoberiem na bežky, ale počasie malo iný názor. Keď sa nedá do prírody, ešte je tu krčma. A aspoň tam sa nám všetkým podarilo úplnou náhodou stretnúť.

Vo februári konečne nasnežilo. Bežky sme zopárkrát prevetrali v Uloži, ale v bližšom okolí sa nedalo a na Zlatú Baňu sa nám akosi nechcelo. Rašid chodieval, on je menej lenivý. A my sme si so ženou dali wellness víkend v Tatrách. Nestihli sme to pred Vianocami kvôli nášmu výletu v Paríži, ale aj Valentín a moje narodeniny si zaslúžia pozornosť. A dobre sme urobili, lebo dve noci v našom obľúbenom adult-friendly gurmánskom hoteli sme si nemohli naplánovať v lepšom čase. Počasie bolo suverénne najkrajšie za celú zimu a ja si asi nepamätám luxusnejšie bežkovanie. Popritom obligátny Ľadový dóm a previerka vysokohorských podnikov. Priznám sa, že vybudovanie veľkého komplexu ubytovania a reštaurácií v Starom Smokovci sme sledovali s nevôľou, pokazilo to náš dobrý pocit z hôr. Na druhej strane, v Smokovci dávno skapal pes a nebolo sa kde dobre najesť a posedieť. To už neplatí a v novej zástavbe sa nájde zopár moderných a výborných reštaurácií a z leta si pamätám parádne drinky pre dzifčatá, čo šmakujú aj chlopom.

Podvečerný bazén a sauny sú dobrým základom pre štvorchodovú večeru, aj keď Sašinmu ujkovi sa videlo málo, a následné posedenie v bare. Človek má aspoň chvíľu pocit výnimočnosti a sviatočnosti, čo moja prekrásna manželka demonštrovala elegantnou večernou róbou.

Takmer som zabudol, vznikli tu akési pochybnosti, či som sa vôbec zúčastnil dcérinej stužkovej a ešte väčšie o mojom obleku. Je síce pravda, že doma som nemal už ani jeden nositeľný, ale ženy sa postarali, aby bolo dobre. Medzičasom došli aj fotky.

Vo februári je u nás oslávencov viac, priamo na Valentína oslávil švagor Števo 40-tku.

Biedny februárový sneh v meste zliezol prirýchlo a začiatkom marca prišla jar. Ale taká ozajstná. Ešte sa mi nestalo, aby som po MDŽ brázdil cyklochodník na korčuliach a v kraťasoch. Jarné prázdniny sme tohto roku mali ako poslední a na bežky nám neostala žiadna bieloba. Boli sme na chalupe, ale len sme čítali pri kozube a dali sme si iba dva kratšie výlety, čo ani nestoja za reč. Na MDŽ som krásavice musel zobrať na dobrý obed, aby bolo aspoň trochu vzrušenia.

Ďalšou oslávenkyňou bola svokra, ktorá v polovici marca oslávila okrúhle jubileum, a my s ňou.

Na konci mesiaca sa Nina vybrala do sveta. V rámci školskej exkurzie pobehala Poľsko a Švédsko. Veľa o tom neviem, snáď sama napíše nejaký blogček.

Hneď po návrate mala prvé prijímačky v Brne, kam ju mal odprevadiť jej otec. Ten s mamičkou využil týždeň bez bábätka v dome a spoločne vymetali kvízy, posedeli pri víne a pive a v nedeľu si veeľmi oneskorene pozreli Avatara 2 v 3D – ktorý sa mi mimochodom dosť páčil.

V sobotu si Saša poležala na gauči, lebo ju bolelo celé telo aj hrdlo. Bez teploty a na druhý deň to prešlo. Ja som mal rovnaký stav v utorok. A vo štvrtok večer to prišlo, z ničoho nič triaška a teplota 39°C. To isté celý piatok a v sobotu už pod 38°C, ale bol som hotový. Nenápadný AG test rozžiaril po pár sekundách obidva prúžky a všetko bolo jasné. Presne po roku som dostal Covid aj druhýkrát. Kým predtým som o hajzlovi takmer nevedel, teraz mi dal zabrať. V nedeľu som už vedel ako-tak existovať a momentálne som úplne v poriadku. Každopádne, do Brna sa s Ninou musela vybrať celá nadšená Saša.

Nina zo svojich výsledkov nebola trikrát natešená, ale hádam tam niečo vyprodukovala, keďže dnes jej došla pozvánka aj na druhé kolo o dva týždne. Inak, tá svoju univerzitnú budúcnosť strašne fláka, čím svoju rodičku privádza do stavov hodných psychiatrie. No snáď ju niekam zoberú a svojim rodičom bude môcť v budúcnosti splatiť pomaly sa hromadiace náklady.

Vždy som sa mohol pochváliť pracovnou pohodičkou v mojom francúzskom kolektíve. Takmer každý mail sa končieval frázou „it’s not urgent“. Karta sa ale obrátila, a to, presne si to pamätám, na moje narodeniny v polke februára. Maily sa začali valiť a boli čoraz nástojčivejšie a s vysokým stupňom dôležitosti. Kým šéf Pierrick sa už vyše polroka fláka po svete, momentálne sa tuším dopotápal v Austrálii a teraz mieri do Bolívie, na mňa padla zodpovednosť za jednu z kľúčových častí nášho programu a desiatky požiadaviek na jeho zrýchlenie a odstránenie chýb neznieslo odklad a musel som makať jak šrubka.

Pred pár dňami sa toto šialenstvo zvoľnilo a ja som si po vystavení mastných faktúr za robotu ani neuvedomil, že tu máme Veľkú noc. Sviatky jari, ha ha! Predvčerom sa nám vrátila zima a v Prešove som mohol namiesto korčúľ vyberať bežky.

Aj preto sme sa na chalupu nehnali, vybehneme až zajtra a pripravíme ju na sezónu. Dáme klobásu, poldeci a bude dobre.

Ešte jedna vec ma teší. Po rokoch som sa konečne odhodlal presunúť svoj blog z platformy Blogger na môj vlastný server a doménu, presne tu, kde to teraz čítate. Na tom starom som mnoho vecí nemal pod kontrolou, hlavne obrázky a iné technické drobnosti. Teraz používam systém WordPress, ktorý beží na mojom Linuxovom serveri a zatiaľ to vyzerá pekne. Toto je prvý príspevok napísaný zgruntu po novom. Dúfam, že sa teraz prinútim písať častejšie.