Minulú sobotu nás doma zobudil hukot kosačky. Po tradične pomalých raňajkách sa nám o jedenástej podarilo dostať z domu, aby sme dokúpili zopár ingrediencií na poobednú oslavu. Zdroj hluku mal odparkovanú dodávku „Kosenie Prešov“ rovno pred našimi garážami a Feri sa s kosačkou veselo preháňal po našom trávniku. My sme len začínali a on už končil. Nuž, niekedy musí robotu dokončiť aj vedúci. Chvíľu sme pokecali a navzájom skonštatovali, ako ten čas letí, keď naša Nina má dnes už 20 rokov.

Je to tak. Aj keď maličká a s detským hláskom, táto dospelá žena, čo mätie neznalých, má na chrbte dva krížiky.

Oslavovalo sa, a dúfame, že oslavovať sa ešte bude. V nedeľu sme boli na obed v reštaurácii a Nina si objednala svoj obľúbený drink Hugo. Čašníčka ostala v zjavnom pomykove a v snahe neuraziť nás hľadala tie správne slová, kým z nej vyšlo, že ten nápoj obsahuje aj alkohol a nie je vhodný pre deti…

Dneškom jej končí akademický týždeň. Zajtra a v stredu maturuje. Mať dcéru bifľu dokáže človeka priviesť do úžasu. V jej prípade je to dobrovoľný piaty maturitný predmet – chémia! Doteraz nad tým krútime hlavou. A keď je k tomu všetkému dcéra osobou nezodpovednou, čo na niektoré veci nemala rok času, na medzinárodné testy z angličtiny sa na poslednú chvíľu prihlási na jediný voľný termín. Áno, deň pred maturitami, práve sa vrátila z Košíc, kde to prebiehalo od rána do neskorého popoludnia.

A maturitou to samozrejme nekončí. Naša drobná osôbka rozbehla svoje besnenie na všetkých frontoch. Pri výbere vysokej školy ani zamak netrochárila. Na biológiu, čo je zjavne jej hlavný záujem, je prijatá v Košiciach, Blave aj Brne. V Bratislave je prijatá aj na geografiu aj na slovenčinu. Naposledy sme boli na prijímačky v Brne. Prvé kolo absolvovala so svojou drahou mamičkou, keďže mňa na začiatku apríla skolil Covid, už druhý krát. Tentokrát to bolo horšie než prvý krát, ale rakvu sme zatiaľ na internete neobzerali, a po troch dňoch som fungoval vertikálne. Pri druhom kole som jej robil garde dámu ja a musím povedať, že Brno sa mi veľmi páčilo. Pekné centrum, kopa podnikov a skoro všade čapujú remeselné pivo. A ešte aj pouličný pivný festival sme tam vymákli. No a univerzitný kampus? Parádička, moderná štvrť so všetkými službami pre študentov. Radosť prepadnúť.

V polke júna si krásavice urobia babskú jazdu do stovežatej. Akože prijímačky na Karlovku. V skutočnosti som zachytil iba reči o galériách, múzeách a kaviarňach. Cestou domov si na pár dní rezervovali hotel na nábreží Dunaja, keďže v inboxe ich hrejú lístky na nejaké to predstavenie v bratislavskom SND.

Nie, to nie je všetko, dcéra sa ešte prihlásila na univerzity vo švédskom Lunde a v Liverpoole, to na ne potrebuje to lajstro z angličtiny. O týchto počinoch sme sa my rodičia dozvedali len postupne a len tak mimochodom.

Nuž, čo dodať. Len, že držím palce a ešte dodatočne aj takto online, všetko najlepšie!