Kým som sa rozhýbal niečo napísať, prešli tri týždne a ja som všetko zabudol. Budem teda spomínať a fabulovať.

Štedrý deň prebehol úplne rovnako ako vždy. Kým sa polka famílie pomaly chystala k obedu, my sme vstali k raňajkám. Nasledovalo obligátne svieže kúpanie. Moje ženy sú bruďošky, opäť odmietli ísť so mnou.Večer, keď už polka rodiny rozbaľovala darčeky, sme začali vyprážať kapra a aj napriek tomu sme nakoniec tohto roku večerali rekordne skoro.

Padol aj iný rekord. Mať doma dve puberťáčky znamená, že rodinné fotenie sa zmenilo na polhodinové okrikovanie, aby sa už prestali rehliť.

Narodky Deda Mráza slávime návštevami rodín. Už sme sa dávno nestretli všetci spolu a už vôbec nemáme spoločné foto. Zobral som foťák a trochu som to napravil. Nakoniec to mojou vinou nevyšlo až tak dobre a budeme si musieť dať repete.

Na chalupu sme išli 29.12, aby sme mali aspoň malý pocit zimy. Kým v Prešove bolo úplne bez snehu, v Plavči boli aspoň zbytky starého. Bežkovať sa však nedalo. Keby aspoň trochu nasnežilo. Teplota bola na Plaveč veľmi mierna a nová piecka nemala ťažkosti vykúriť kuchyňu aj chodbu.

Na Silvestra došiel Števo s rodinou. Posedeli sme oddychovo až do nového roka. Oddych ako pre koho, pri tých dvoch malých zbojníkoch. Pokoj bol až keď tí dvaja v noci zaspali, a to zaspali aj rodičia. Dovtedy to bola non-stop služba pri všade lezúcom mladšom, alebo pri neochotnom ísť nikam, zato však večne nespokojnom a mudrujúcom staršom. Ono sa to raz vyplatí. Ak to chytráčenie Lukášovi vydrží a dožije sa dospelosti (rodičom bolo párkrát vidieť na očiach, že to nemá také zaručené), bude z neho politik alebo právnik a rodičov na starobu dobre zabezpečí. Ale samozrejme to bolo v pohode, to len my so Sašou sme si uspokojene ťapli, že to už máme za sebou a naša koza má už 15. Mimochodom, koza sa o bratrancov sem-tam postarala, ale inak len leštila tablet.

Nový rok sa oslavoval aj deťmi vo vhodnom čase počas dvoch večerov.

Nemusel som si dávať žiadne novoročné predsavzatia, všetky som si presunul z minulého roku. Vlastne iba jedno, aj to je výnimočné, lebo doteraz som si žiadne nedával. Súvisí to so zušľachťovaním ducha.

Pokiaľ ide o telo, s tým som začal hneď zrána a zimomravý Števo sa pridal. Trochu sme si pobehali na čerstvom vzduchu a decká z toho mali divadlo.

Števo sa na druhý deň necítil veľmi fit a pripisoval to tej minúte vonku, ale to bola skôr súhra príčin a dúfam, že sa až tak nedemotivoval.

Von sme vyhnali aj naše lenivé deti a zo zbytkov snehu sa podaril echtovný snehuliak. Mladý muž obyčajne ochotou nesršal, ale s novoročnou polievkou pomohol, rovnako aj Nina. Tú musím pochváliť za občasnú pomoc v kuchyni a vanilkové rožky upiekla celkom sama.

A potom to prišlo. V noci napadlo 25cm snehu. Vytiahli sme decká, sánky, boby, lopaty a metly a vychutnávali sme si zimnú idylu, spolu so snehuliakom č. 2. Skutočne krása.

Za odmenu bol obed u Franka. Večer išla návšteva domov, aby ich nezastihla ďalšia nočná 25cm nádielka snehu. A ráno došiel Miňo s dievčatami. Na rozdiel od našej lokše lenivej, sesternice sú akčné a neposedia, bolo jasné, že konečne skočíme lyžovať. Cesta do Vyšných Ružbách nám trvala o hodinu dlhšie kvôli zakliesnenému kamiónu, ale došli sme v zdraví. Svah bol fajn, dalo sa dobre polyžovať, atmosféru kazil akurát sfučaný pohľad našej dcéry.

Horšie to bolo s bežkovaním, s úpravou trás si tu hlavu nelámu. Na moju pripomienku, zjavne som nebol prvý, ma prevádzkar odkázal na lesnú cestu, nech si spravím stopu. Taký múdry som bol aj ja. Ale rob stopu v polmetrovom snehu. Po prvom kole som stretol spolužiačky z gymnázia Evu a Andreu s rodinami, ktoré sa celkom potešili, že im robím trasu.

Po obedo-večeri u Franka sa spustilo ďalšie výdatné sneženie. Človeka celkom naserie, keď musí každé ráno zhadzovať z auta takúto masu:

Ale ráno nám vyšlo slniečko a lyžovačka bola luxusná. Aj dcéra sa usmievala, aj spravodlivosti bolo učinené zadosť. V noci síce moja stará stopa zapadla, ale spolužiačky boli rýchlejšie a spravili novú. Všetci sme si to užili.

Dole v čajovni si ku nám prisadol postarší chlapík v goralskom klobúku. Dal si kávu a polievku a trochu s nami pokecal. Napriek našim námietkam, kúpil nám víno a prinútil nás ho naliať do čaju. Po chvíli z neho vyšlo, že sa volá Frank a vlastní ten známy Salaš. Po rozlúčke s ním sme ešte trochu pozreli program k oficiálnemu otvoreniu sezóny a skvelý deň bol za nami.

Na druhý deň, to sme už boli sami, stále snežilo. Odhŕňač neprišiel ako v pracovné dni a nechceli sme riskovať, že sa z chalupy nedostaneme. Zbalili sme veci, dokŕmili vtáčiky a v zdraví sme došli domov.

O týždeň nasnežilo aj v Prešove a mohli sme bežkovať rovno za domom. Dokonca aj Nina prejavila záujem a na školskom ihrisku jej to celkom ide. Už sa všetci tešíme na polročné prázdniny.