Posledný mesiac sme sa športovo urvali. Možno to bolo z radosti nad novou lavicou na chalupe. Tá stará bola zrecyklovaná kuchynská lavica od svokrovcov, ale podľa mňa skôr vyradená zo škôlky, súdiac podľa jej neštandardnej výšky sedu. V obave o kolená a zuby na nej nechcel nikto sedieť. Novú nám doviezol Poliak a pasuje tam parádne.

Na polročné prázdniny sme nelenili. Ženy brázdili svahy a ja vlastne tiež, ibaže nadivoko. Bežkárska trasa bola klasicky neudržiavaná a ja som sa v záchvate odvahy rozhodol zdolať celý hrebeň na zľadovatenom snehu. Prvé dva tri kilometre ešte javili známky civilizácie, ale potom začalo stúpanie a ja som sa kochal nedotknutou prírodou.

Smerom hore som si dal do tela a naivne som si myslel, že najhoršie mám za sebou.  Asi štvrtý pád na strmej zákrute pri návrate dole ma uviedol do pochýb a pri desiatom som bol z omylu vyvedený úplne. Ale došiel som v poriadku a aj foťák to prežil. Super túra, ale nabudúce som si už zmrznuté kopčoky odpustil.

Nina so Sašou zatiaľ rezali kopec v krásnom počasí a užívali si to.

Vtáčky sú nevďačné. Človek im nasype zrno a ani sa neukážu. Akonáhle však napadá 20 cm snehu, hneď prikvitnú. Celé dni sme mali scény ako z dokumentu len 3 m od kúpeľne. Zuby sme si čistievali podozrivo dlho.

Oto bol nedávno na východe a vytiahol nás na Zlatú Baňu. Bolo to dosť zľadovatené, ale oproti zelenému Prešovu stále lepšie ako nič. Mojej drahej manželke nikdy netreba veľa k dobrému nafučaniu. Tvrdý pád na zadok, ktorý ju bolí doteraz, neprispel k jej zážitku, ale ja som si zajazdil.

Už to vyzeralo, že si tak skoro nezabeháme, keď mi Rašid poslal super tip na bežkovanie. Oficiálny a udržiavaný areál LEVOČA NORDIC CENTRUM. Chytro som kúpil diaľničnú nálepku a išli sme opáčiť. Tri páry bežiek, dve ženy a jeden chlop boli o 40 minút na mieste. Nina prejavila nezvyčajný záujem o túto aktivitu a teraz mala príležitosť si vyskúšať svoje fungeľ nové bežky. Čo budem vravieť, super. Niekoľko jednosmerných okruhov s dvomi stopami a korčuliarskou dráhou.

Kým som si trénoval obe techniky vrátane zopár pádov, Nina sa pajedila na rovnom štadióne, ponechaná sama na seba a svojim myšlienkam. Je jedno, čím sa vytočila, zo skúsenosti viem, že moje samonasieracie krásavice by sa nad sebou nemali zamýšľať pridlho. Možno to bolo bremeno niekoľkých olympiád a súťaží, kam sa naša dcéra iniciatívne nanominovala. Ak odhliadnem od istého neúspechu v matematickej olympiáde, v biologickej a geografickej dosiahla tretie miesta v okresnom kole. Gratulujem k postupu. Ešte zopár iných súťaží bolo poctených jej účasťou, ale ja som už stratil prehľad. Akurát viem, že pozajtra ide na finále akejsi elektro-súťaže. Niekedy nás šokuje, naša dcéra a elektro!

Pri Levoči sme potom bežkovali ešte raz.

Na začiatku jarných prázdnin som si odbil narodeniny a nové bežky a nedávno kúpený foťák sú moje už aj oficiálne. Ďakujem aj za knihy. Ohlásené pekné dni sme sa z chalupy rozhodli načať na bežkárskej trase v Starej Lesnej. To by tam však musel byť nejaký sneh. Nie ako u nás na chalupe. Voľky-nevoľky sme to museli otočiť až na Štrbské pleso. Stopa v bežeckom areáli bola pekná, ale aby mala Nina zážitok, zabehali sme si radšej na zamrznutom jazere.

Nasledujúce dva dni sme pokračovali v Ružbachoch, ženy na svahu, ja na bežkách. Krásne počasie, Nina spokojná, lístky využila do poslednej minúty, to sme ešte nezažili. Až ma nutkalo nakuknúť pod helmu, či nám nevymenili decko.

Zvyšné dni sa počasie zopsulo a my sme lebedili v teple na chalupe. V piatok som sa trochu zopsul aj ja a kvôli žalúdočným kŕčom som Rubikovu kocku stále neposkladal. Ale už som v poriadku.

Za týždeň na chalupe som trochu uľavil svedomiu, keď som zhltol zopár stovák strán beletrie. Po návrate domov to bude opäť bieda, Xbox je silná konkurencia a posledný Assassin’s Creed Odyssey je neuveriteľne rozsiahly.