Intuícia ma nesklamala, keď som starému autu pred časom prestal dôverovať a nezahrnul som ho do prímorskej dovolenky (pred pár dňami zdochlo a už sa neprebralo). A kto by aj, keď letenky z Košíc do Zadaru stáli babku. Už len ubytovanie v centre starého mesta a dovolenka bola vybavená.

Júl na Slovensku bol ideálny na prácu, teploty neprekročili 25C a mraky skórovali nad slniečkom. Robilo sa mi fajn, ale pocit lenivého prázdninového leta akosi neprichádzal, ani len sedieť vonku na pive sa bez deky veľmi nedalo. V prvú augustovú sobotu sa to však zmenilo, o šiestej ráno sme vyšli z domu a o desiatej sme sa kochali morom v Zadare.

Slnko, more, príjemná mestská pláž a rušné ale pekné staré mesto. Bývali sme 100 metrov od katedrály, ideálne pre nás mestské kaviarenské typy.

Na víkend ešte nehlásili horúčavy, čo sme využili na návštevu pamiatok. Mesto ich ponúka neúrekom a hlavne kostoly o sebe dávajú vedieť neustálym trieskaním do zvonov. Keď človek pred desiatou nevstane, trikrát to neocení, ale sú aj horšie veci v živote.

Katedrálna veža na udobrenie ponúka vynikajúci pohľad na staré mesto a prístavy. Po dlhom čase som si z nej nafotil interaktívnu panorámu:

Dovolenkové mesto s hradbami zapísanými v UNESCO nie je hotelový rezort, a to prináša mnohé výhody. Menej vrieskajúcich detí, viac párov všetkého veku. Už len to samo osebe zvyšuje večernú kultúru aj úroveň podnikov. Nežné pohlavie má konečne príležitosť predviesť všetky letné šaty a aj páni im kontrujú a nenatiahnu si tričko s nápisom Metallica. Ženy vyzerajú dievčenskejšie a z dievčat sú odrazu ženy. K tomu dobré jedlo, pitie a dobrá hudba. Nuž, to posledné je záležitosťou vkusu. Po dvoch dňoch nám všadeprítomné jadranské melódie, jedna ako druhá, liezli trochu na nervy, ale zase Dire Straits si môžem pustiť doma.

Mali sme šťastie a zažili sme oslavy Dňa nezávislosti, kedy mesto zorganizovalo veľký koncert a svetelnú šou. Hneď nato za začal Festival mesačného splnu a mesto ovládli kapely, stánky so street foodom a húfmi turistov. Bolo to však znesiteľné a my sme si to užili.

Zadar je známy svojím morským organom a svetelnou plochou na pozdrav slnku. Najlepšie sa to dá vychutnať po zotmení a my sme si to nenechali ujsť takmer žiadny večer.

Majáky ma priťahujú ako magnet, na mojej fascinácii týmito romantickými objektami (aspoň v mojich predstavách, realita je často prozaickejšia) by si Freud spravil kariéru. Začalo to v útlom detstve jednou rozprávkou, už neviem ktorou, ale bolo tam more, maják a pelikán. Možno Strážce majáku alebo Poklad Ptačího ostrova, ktohovie. Každopádne, na okraji Zadaru sa jeden nachádza. Ženy som na celodennú vychádzku nahovoril pod zásterkou, že je tam vyhlásená prírodná pláž.

Polostrov centra mesta oddeľuje od pevniny dlhý záliv a ten sa v horúčavách nechce nikomu obchádzať. Na pomoc prichádza Cháron s loďkou, ktorý za pár mincí prevezie odsúdencov na lenivosť cez 50 metrový úsek.

Prístavy pre menej majetných majiteľov lodiek a miestnu sfingu sme už museli obehnúť po svojich. Pláže pri majáku boli pekné, ale naboso sa to tam nedá.

Za piesočnou plážou sme sa vybrali na ďalší deň do neďalekého mestečka Nin. Najprv sme však navštívili soľné polia, to bolo naozaj zaujímavé, človek videl výrobu morskej soli stokrát v televízii, ale naživo s výkladom je to predsa len iný zážitok.

Samotná pláž bola obrovským sklamaním. Dlhokánska plytčina, milióny ľudí a jediným rozptýlením sú priľahlé plochy s liečivým bahnom, ktoré si poniektorí natreli na celé telo. Vydržali sme tam len krátko a radšej sme utiekli do mestečka na dobrý obed. A samozrejme, nemožno zabudnúť na najmenšiu katedrálu na svete. Viacdňovú dovolenku tam odporúčam skutočne len masochistom.

Celodenný výlet loďou do národných parkov Kornati a Telašćica bol iná káva. Bolo to síce masové a komerčné, ale aj tak sme si to vychutnali. Telašćica sa pýši vysokými útesmi a slaným jazerom. Na inom ostrove sme v Kornati zažili najkrajšiu pláž dovolenky.

Na ďalšiu nedeľu sa nám ani nechcelo vracať domov. Taká dobrá lenivá dovolenka bez starostí.