Krátky súhrn nikdy nezaškodí.

Prvý prázdninový týždeň je Saša ešte v škole a keďže u nás doma sa všetko riadi školským rytmom, na chalupu sme sa dostali až potom. Na dve noci došli aj števovci. Už si ani nepamätám, čo sme všetko robili, asi sme len vegetili, ale zopár fotiek mi pripomenulo, že sme boli sprobovať nové bludisko v Ľubovni. Prevádzkovateľ to asi takto neplánoval, ale podarilo sa mu otvoriť hneď bludiská dve. To prvé bola samotná cesta tam, na ktorej sa dve navigačky nevedeli zhodnúť a ani jedna nás do cieľa nezaviedla. Na ich obranu treba dodať, že finálny prístup nie je po žiadnej ulici, ale len po provizórnej ceste z makadamu. Tam sme postretávali aj ostatné zblúdené autá s cezpoľnými ŠPZ-tkami, ktoré sa vracali z nesprávnych koordinátov.

Samotné bludisko je fajn, keď človek nepodvádza ako väčšina detí a chce si vyskúšať všetky trasy, zabaví sa aj dobrú hodinu. Odmenou je rozhľadňa v strede štvorca 80×80 m.

Na chalupe sme boli prakticky celé prázdniny s výnimkou dovolenky na Balkáne. Už do Sofie mi volal sused, že jeden smrek pri plote máme úplne vyschnutý a že sa počas poslednej víchrice dosť nebezpečne knísal. Bol schovaný za altánkom, veľmi sme ho neevidovali. O druhom suchárovi uprostred dvora som vedel a chystal som sa naňho. Neviem, aká pliaga ich postihla, či hmyz alebo hryzec, ale po návrate som ich v rámci pivnej pohody skolil a pokrájal na kúsky. Aj som si zanadával, jeden sa ešte dá, ale mordovať sa s dvomi ma trikrát nebavilo, hlavne, keď som musel dávať pozor na plot. Ale dali sme to, prax máme, ženy ťahali lano a stromky padli presne tam, kam sme chceli.

Bábiky sa na chalupe nejakou prácou nenechajú príliš obťažovať a to držanie lana bola vlastne ich jediná námaha, ktorá ich vytrhla od hnitia pri časopisoch.

A pri knihách. Pani učiteľka nemá cez rok čas a beletrii sa venuje len v lete. Ešte v júni kúpila do školy komplet všetky diely Harryho Pottera v angličtine, nech si decká čítajú. Na to sa zlakomila naša potomka a kým to Saša v septembri odniesla do školy, schrúmala tie knižiská ako nič.

Ja som si radšej odskočil na akciu do Chmeľovej.

Dokonalú idylku prerušil len výlet do Tatier. V Trojka pub kvíze sme vyhrali jednu noc v penzióne v Starej Lesnej. Priplatili sme si ešte jednu a dali sme si zopár hračkárskych túr. Počasie bolo vynikajúce a Tatry boli skutočne vyľudnené! Hotelieri v TV nekecali, po pandémii naozaj všetci utiekli k moru a naše hory ostali prázdne. My sme dali Zamkovského chatu a na druhý deň Zbojnícku. Keď cestujete s dvomi kaviarenskými lemrami, nekladiete si vyššie (a to doslovne) ciele. O to lepšie sme posedeli v miestnych podnikoch a namiesto na lúke sme si horec vychutnávali v borovičke (preháňam).

Posledný deň sme hory vymenili za mesto a v Poprade navštívili gaĺériu, kde mal výstavu Fero Lipták.

Musím priznať, že v centre mesta som ešte nikdy nebol. Niežeby som prišiel o veľa, ale aspoň sme navštívili náš obľúbený pivovar Tatras, odkiaľ sme si odniesli zopár orosených remeselných suvenírov. Robia výborné Ipy, asi päť druhov.

Po neuveriteľne suchom lete, kedy sme ani nemuseli kosiť a návšteva lesa bola len zúfalým pokusom o hubačku, sa počasie koncom augusta umúdrilo a dodalo trochu vlahy.

Priamo na pozemku sme v septembri zozbierali tretiu úrodu masliakov, a keď som sa domordoval s trávou, zbehli sme do lesa, kuknúť, či niečo nenarástlo. A veru narástlo. Takú nádielku sme ešte nezažili, hríby sme nemali kam dávať, košík aj vrecko boli plné. A žienky sa nadchýnali aj početným výskytom salamandry, také jatočné kúsky ešte nevideli.

To už áno, takto si predstavujem vydarenú prechádzku po lese.

Potom už len pršalo, utiahli sme sa k čítaniu do podkrovia a zablúdená líška sa zase utiahla do sucha pod naše stromky.

A doma je zatiaľ opäť všetko po starom, presne ako má byť. Manželka je nervózna ako učiteľ v septembri, dcére sa nechce vstávať do školy a ja sa častejšie dostanem s kamarátmi do krčmy. V pondelok sa začala kvízová sezóna, ako hosťujúci člen som prispel svojou trochou k tesnému víťazstvu Sypaných čajov. Naozaj nás už ostatní nemajú radi. To nič, víťazný pocit stojí za to.