Po novom roku som sa postupne dával dokopy. Na čele stále svieti frankensteinovský zips, ale dúfam, že jedného dňa prestane priťahovať žiadostivé pohľady okoloidúcich žien. S ramenom to bolo horšie, dlhšie ležať na ňom síce stále nemôžem, ale už je pekne pohyblivé a takmer nebolí.

Má to aj svoje výhody, na všetko mám odrazu diagnózu. Čo si slepý? Na túto otázku mám papiere už dlhšiu dobu. Teraz sa k tomu pridala aj výhovorka na ľade. Dvakrát do týždňa musím kamarátom otužilcom, sekajúcim dieru v ľade, s poľutovaním oznámiť, že ja by som aj pomohol, ale AC luxácia ramena nedovolí. A keď sa na mňa valia výčitky za blbé reči, zakontrujem, že sa niet čo diviť, ja som predsa padol na hlavu.

Na narodeniny sme si s manželkou navzájom kúpili lístky na koncert Keane v Prahe. Ja viem, nikto to nepozná, keď pustím zopár známych hitov, pozná to každý, ale v podstate je to v našich končinách nie veľmi známa kapela. V našej rodine je to naopak kapela veľmi známa a obľúbená. Naposledy sme na nich boli v Budapešti pred siedmimi rokmi. Tentokrát sme zobrali aj potomku, na polročné prázdniny mali obe ženy predĺžený víkend.

V piatok večer sme nastúpili do vlaku a aby Nina spoznala dnes už takmer zabudnutý spôsob prepravy, uvelebili sme sa v trojlôžkovom kupé a do Prahy sme došli celkom čerství a nedolámaní. Najprv frflala najviac Nina, ale nakoniec to bola ona, kto spal ako drevo.

V Prahe sme pobehali veci, ktoré sme vždy obchádzali, ale nikdy sme dnu neboli. Naviac, v sobotu krásne svietilo slniečko. Tak sa stalo, že sme si na terase Strahovského kláštora dali pivečko od mníchov a kochali sa pohľadom na mesto. Konečne sme navštívili kostol sv. Mikuláša na Malej strane a o ôsmej ráno sme neverili vlastným očiam, keď sme prechádzali po prázdnom Karlovom moste. K tomu pražské jezulátko a múzeum Karla Zemana.

Na druhý deň sme to nechceli hnať, aby sme večer vládali stáť na koncerte. Zabehli sme na neďaleký Vyšehrad a navštívili tam kostol sv. Petra a Pavla.

Mestská turistika je dosť vyčerpávajúca, nestihli a nezvládli sme ani navštíviť domorodca Jožina s rodinou.

Koncert sa konal vo Fóre Karlín a bol vynikajúci. Všetky pesničky sme dokonale poznali a spevák predviedol super výkon, čo nie je na koncertoch vždy pravidlom. Tom Chaplin je milý chlapík, celý večer aktívne komunikoval s publikom a z ľudí v predných radoch vytiahol, že prišli aj z Ukrajiny, Izraela a Peru. Chlapci koncertujú veľmi civilne, ale pri zopár piesňach predviedli parádnu šou a do spevu zatiahli aj vďačné publikum. Jednou z takých bola aj moja obľúbená  Bedshaped z prvého albumu, nie až tak známa, nie na prvé počutie, ale s úžasným klipom. Skrátka, bolo super.

V pondelok na obed nám išiel vlak a čas nám dovolil navštíviť iba Emauzy a … A U Kalicha, ktorý bol len 100m od nášho hotela. Návštevu Švejkovej krčmy sme preto nemohli vynechať. Moja drahá manželka sa starala o cestovnú logistiku a zahlásila, že vlak nám ide o 90 minút a jedno pivečko v rakúsko-uhorskej krčme stihneme. Stierajúc si penu po druhom dúšku som od Sašinej strany začul vydesený výkrik, že sa pomýlila a vlak ide o pol hodiny skôr. Nastala urýchlená evakuácia, ale povoz domov sme v pohode stihli.