Na VOSR, lahko sa to pamata, mame vyrocie svadby, tentokrat okruhle desiate. Velmi to neoslavujeme, ale kazda zamienka je dobra. V pondelok sme zanechali nasu ratolest babkam a dedkom a vybrali sa na par dni do Budapesti. Vlakom je to z Presova za 4 a pol hodiny, spiatocny listok za 23 eciek. Ta budeme doma sediet? Okrem svadobnej cesty bol motivom aj koncert Keane. "A to co?", bola prva otazka chlopoch na pive. To je taka kapela, co ju furt hraju v radiach, nam so Saskou sa paci a mame s nou spojene viacere spomienky. Zistil som vsak, ze medzi znamymi je to tazky underground. Taze, to su toti, co mali Everybody’s Changing, potom asi 6 hitoviek a momentalne od nich radia pustaju Sovereign Light Cafe.

Pest

V Pesti bola kosa jak v Rusku. Byvali sme blizko centra a hlavnej stanice. V prvy den sme toho nabehali najviac. Pokorzovali sme okolo Dunaja, Vybehli na Baziliku sv. Pistu (maju tam jeho pravu ruku), ktora je najvacsia v Madarsku. Nedaleko sme kukli aj najvacsiu synagogu v Europe a druhu najvacsiu na svete. Parlament je super, cacana neogotika ma nieco do seba a tento sloh je hojny v celom meste. Samotne mesto je pekne, ma tu svoju secesnu kaviarensku atmosferu, len vela budov je v dost osarpanom stave. Bajuzi na kazdom kroku predavali langos a kebab. My sme opacili restauracie a potvrdilo sa, co sme vedeli aj predtym. U Madara sa clovek naje vyborne a vela a obsluha je mila. A barackovica je na tuto kosu ako stvorena.

Aj na uliciach to zilo, pred bazilikou zbieral drobaky ruzovy dychovkovy ansambel Ze Big Bandhoulle, ktory sa nedal prehliadnut.

Vecer sme vyslapli do mestskeho parku do haly na koncert. Uz sme po celodennej sichte ledva stali na nohach, ale ked nabehla kapela, cela hala ozila a vytvorila genialnu atmosferu. Vykriky z publika rozosmievali aj spevaka. Hrali vynikajuco, hlavne spevak za 2 hodiny, pri tak narocnych skladbach (podla mojho laickeho nazoru) ani raz nezavahal a tahal jak il castrato. Skvely koncert.

Buda

Na druhy den padla za obed Buda na druhej strane Dunaja. Malebny hradny vrch, kde sme sa zdrzali cely den. Chram sv. Mateja, Rybarska basta, palac, kde su dnes muzea a galerie a k tomu nadherny vyhlad na Pest na druhej strane Dunaja s parlamentom a Szechenyiho mostom. Uplne nam vyrazilo dych, ked sa zotmelo a vsetky pamiatky sa zaskveli v ziari svetiel. Dokonca aj ruzova banda nas prenasledovala a hulakala v Bude.

Najvacsim Andrassyho bulvarom sme sa, uz opat v Pesti, dostali aj do typickej kaviarne a cukrarne. Ako pivar som sa v takejto institucii ocitol po mnohych rokoch. Doboska, kavicka, v mojom pripade caj, a Unicum, madarsky bylinkovy liker ma preniesli do predstavy, ze som zmenil pohlavie a vek o 30 rokov. Ale nie, fajne bolo.

Kupele

Vo stvrtok na Dusicky mali volno aj Madari. Oteplilo sa, ale zase prsalo cely den. Nevadi. Budapest je svetove kupelne hlavne mesto prespikovane termalnymi pramenmi. Uz Rimania si to vsimli a nazvali svoju hranicnu osadu Aquincum – bohata voda. Turci tiez nezahalali a postavili nielko kupelov. Dnes su v meste dve najvacsie kupele a my sme sa vybrali do blizsich Szechenyiho. Paradzina. Vycvachtali sme sa dnu aj von, ani sa nam nechcelo ist domov.

Cestou na stanicu sme minali monumentalne Namestie hrdinov. Maju tam sochy kadejaki madarsky bacikovia a uhorski krali. Fakt velke, len keby neprsalo, aj panoramu by som nacvakal.

Barackovica ale odviala vsetky chmary a o par hodin sme uz boli doma. Jaj, prirychlo veci ubehnu, ked su dobre.