Karol sa prebudil na prudkú bolesť v ramene. Pozrel na hodiny a s hrôzou zistil, že nový deň je už v štádiu, kedy ešte aj on zvykne naplno pracovať. Pokus zodvihnúť sa na posteli bol síce neúspešný, ale narobil dostatok lomozu, aby sa v spálni objavila manželka. “Ty si čo v noci stváral!”. “Nič, a prečo nie si v robote?” Ako odpoveď mu začala čítať z akéhosi papiera – spadol na schodoch, udrel si hlavu, privezený RZP, pri vedomí, orientovaný, na čele nad koreňom nosa sečná rana vertikálna cca 4 cm, siaha takmer po skelet, …

Zvyšok mu zreferovala aj bez papiera, ako o štvrtej nad ránom prihrmel domov, pol hodiny sa motal v kúpeľni, kým sa bezvládne zvalil na posteľ a zaspal. Nechala ho tam, ožrana, aj keď bola riadne nasrdená, takéto excesy jej nezvykne vyvádzať. A ten fáč okolo hlavy si všimla až ráno, keď vstávala do práce. “Aký fáč?”, opýtal sa Karol, ale odpoveď prišla rýchlo, keď si rukou siahol na tvár. “Čo, čo sa stalo?” zahabkal a stále mu nič nedochádzalo. Siahol na mobil a pozrel sa na seba kamerou, čo mu nijak neprilepšilo, iba čo mu zvlhli už aj tak opuchnuté a krvou podliate oči. Vyzeral, ani čo by letel so Štefánikom. “No čo asi? S bratom si sa ožral a strepal si sa kdesi zo schodov!”

Cez hmlu v Karolovej hlave sa predral nesmelý lúč, ktorý mu hneď osvetlil, že brat je v tom nevinne. Včera síce oslavovali jeho narodeniny, ale ten už okolo jedenástej pociťoval únavu a porúčal sa domov. Karol ostal iba s kamarátom Igorom, že dopije štvrté pivečko, aby mu jedna borovička na oslávenca nesadla na žalúdok a poberú sa tiež domov. A tam sa všetky jeho spomienky končia. Divné… Bôžik zabudnutia si dal fajront až teraz, keď sa Karol prebral, ale zrejme si hodil šlofíka aj v noci, lebo Karči si v sekundových zábleskoch spomenul, ako sedel v ambulancii a zvedavo si obzeral krvavé ruky a na lekárovu otázku si ani zaboha nevedel spomenúť na rodné číslo. Doklady so sebou nenosil odkedy dostal občiansky preukaz. Dofrasa, takúto hanbu si zaslúži každá atrapa človeka.

“No dobre, pusť sa do mňa”, pomyslel si, keď mu žena stručne referovala, ako mu od krvi vyprala bundu, nohavice a topánky. Manželia sa ľúbia ako kone, ale dobre vedel, že jeho nežnejšia polovička dramatické situácie rieši krikom a výčitkami. Tentokrát jej však krivdil, ani slovom sa naňho neoborila, poľutovala ho a aj polievky mu navarila. Len on vedel, akú obeť musela priniesť, keď zhnusene chytala do rúk tú sliepku.

Každý pokus o zdvihnutie sa skončil bodnutím v ramene. Hlad nakoniec zvíťazil a dostal sa do kuchyne. Po pár lyžiciach sa mu znovu zakrútila hlava a cestou do postele sa zrútil na zem, odkiaľ sa už postaviť nevládal. Podľa pokynov v papieroch mu manželka zavolala sanitku. Cítil sa nesmierne trápne, že na pohotovosť ho museli brať dáma a páni v reflexných oblekoch. V nemocnici sa už cítil lepšie, spravili mu CT gebule a vylúčili poškodenie mozgu, aj mu to prišlo divné, vždy veril, že keď k tomu dôjde, nájdu mu tam kopu sajrajtu. S ramenom to už také veselé nebolo, ako ukázal RTG, ale na amputáciu to nevyzerá. Vykĺbenie, operácia nebude potrebná. Šikovníkov ako on tam musia mať požehnane, lebo doktorka vytiahla z veľkej kopy ďalšiu ortézu a rutinne mu ju aj s inštrukciami nasadila na ruku. O tri týždne sa uvidí.

Po troch dňoch sa Karol cíti dobre. Ciferník mu odpuchol, monokel vybledol. Jeho fasáda je ako z pohľadového betónu – žiadna nádhera, ale pozerať sa na to už dá. Akurát mu bolo blbé, keď musel každému lekárovi opisovať, čo sa mu stalo. Rozhodol sa to radšej buchnúť na virtuálny papier. Igor mu medzitým prezradil, že popili trochu viac (prekvapivo) a keď odchádzali z druhého podniku, Karol, nevediac, že pred ním sa schováva strmé schodisko, šliapol do prázdna.

Hemingway by takejto banalite venoval jednu-dve stručné vety. Dostojevskij by sa tým nezaoberal vôbec, lebo pohnútky neboli ani príliš nízke ani naopak priveľmi vznešené. Ale mýlila by sa aj Danielle Steel, k žiadnej romantickej premene Karola nedošlo, nestal sa abstinentom a nevysadil ružový záhon.

Karol si teraz polihuje a mastí hry, lebo ortéza mu dovoľuje  nanajvýš tak držať gamepad.