Minulý víkend ma žena zobrala na výlet do Blavy. Obyčajne brávam moje krasotiny ja, ale v našom hlavnom meste som už nebol dobrých 20 rokov. Na rozdiel od mojich báb, ktoré tam chodia na muzikály a iné podujatia. Majú dobre zmáknuté ubytovanie v centre 200m od prezidentského paláca, spoje, kultúrne aj nákupné stánky.

Saša ma povodila po centre, boli sme v Danubiane a na čunovskom kanáli a v nedeľu sme navštívili hrad. To všetko pred nedeľným koncertom v Inchebe. Musím povedať, že Bratislava sa mi páčila, je čo pozerať, jesť aj piť. Obzvlášť Danubiana je skvelé miesto.

V nedeľu sa nám rovno pod oknami, ani nevieme ako, konal Dobrý trh. Samé eko-bio-hipster somarinky, ale aj tak sme nakúpili zopár vecí a kníh. Manželka sa neskôr tešila aj na Dankovu pýchu, ale stožiarčok ju veľmi nenadchol.

Večer sa to začalo. Vo fronte do Incheby sme vekovo tvorili taký stred. Predkapela Black Stone Cherry mi nič nehovorí, neboli zlí, snažili sa, čo to dalo.

Po hodine konečne nastúpil Alice Cooper.

Poviem pravdu, nečakal som veľa, Vinco je predsa už len v dôchodkovom veku. O to väčšia bola moja radosť a čiperný sedemdesiatnik vysoko predčil moje očakávania. Priznám sa, že od neho poznám len tri veci, ale všetko, čo zahral, boli chytľavé hitovky na prvé počutie. Spevácky to uhral bravúrne.

A podstatná bola šou. Nie drahí rockeri, žiadne vyťahané tričko, rifle, krátke vlasy a statické pódium. V nedeľu som nebol na metalovom koncerte, ale na rockovom muzikáli. Veľká kulisa hradu, kopa prevlekov, dvojmetrové znetvorené batoľa pobehujúce pomedzi muzikantov, trojmetrová mátoha chniapajúca po Aliceovi, zvieracia kazajka, nevesta smrtka a sexy sestrička, ktorá spevákovi odsekne hlavu na obrovskej gilotíne a potom sa s ňou predvádza po javisku. K tomu fešná gitaristka Nita, vraj najlepšia na svete, a ďalší traja gitaristi mastili neskutočne. Alice im dal dostatočný priestor na sólové predvádzanie. Nezabúdajme na svetelné efekty, balóny a falošné bankovky hádzané do publika.

Najväčší ošiaľ spôsobila samozrejme Poison. So Saškou na ňu máme obzvlášť silné spomienky. V 1996, keď sme spolu začali chodiť, už to síce nebola horúca novinka, ale často ju hrávali, hlavne v podzemí pod Savoyom. Kto by ju nepoznal.

Koncert sa skončil mojou obľúbenou School’s Out. Bol to vynikajúci zážitok.