Nerád sa vyhováram na nedostatok času. Toho je dosť, len si ho treba rozumne rozdeliť. A nebyť lenivý a namiesto hrania hier a pozerania TV, čo síce až tak veľmi nerobím, sa prinútiť spracovať nazbierané fotečky a napísať si ku nim zopár slov. Teraz sa tak deje.

Dreváreň

Asi pred dvomi rokmi si prehnitá stena na kôlni povedala dosť a pod tlakom naskladaného dreva sa jednoducho vyvalila von. Keď som nechcel vypratať celú dreváreň, musel som to len núdzovo prikryť fóliou  a zabezpečiť proti ďalšiemu posunu.

Tento rok sa schasnovalo dosť dreva na to, aby som sa k stene konečne dostal a opravil ju. V dedine na píle som kúpil dosky a počas zopár vzácnych okamihov bez dažďa som to nejak stĺkol.

Bohužiaľ, aj spodné nosné trámy sú značne spráchnivené, všetko drží na dobré slovo a tak samotnej šope nedávam viac než päť rokov.

S našimi

V júli bola Saša na Malte a ja som s Ninou gazdoval sám. Spoločnosť nám na chalupe robili naši. Dôchodcovia si žijú rušne a veselo, pochodili už kus Slovenska. Ale na hore Zvir v Litmanovej ešte neboli. Po obede v Kolibe neuškodilo trochu porozjímať.

Na ďalší deň som sa podujal spíliť jeden stromčok, čo mi zavadzal za šopou. Otec výdatne pomáhal a ani neviem ako, zrezali sme stromčokov viac. Aj babka s Ninou pracovali okolo domu. A to mali iba sedieť a koštovať kebab.

Šarik nám hrad rekonštruuje rýchlejšie, než stíhame sledovať. Tohto roku sme tam esčte neboli, o to väčšie prekvapenie sme zažili, keď sme tam našli nové obvodové hradby a múry. Nina predviedla svoj klasický záchvat výškostrachu a ostala skamenená dole. Ale to sa zmenilo, keď nabehli nevesta so ženíchom a fotografom a začali pózovať pred ruinami. To naša opustená asociálna ratolesť psychicky nezniesla a za hlasného pišťania sa predsa len vyškriabala hore.

Sami

Kým západ Slovenska sa potil v neobyčajne horúcom lete, aj po Sašinom návrate z Malty sme na chalupe museli po večeroch kúriť. Pri takom počasí sa aspoň darilo úrode a hlavne hubám. Manželka pri hubačke predviedla životnú formu. Mimo toho moje ženy nepretrhli a najčastejšie ich človek našiel ako hnijú v podkroví.

Ale našlo sa aj zopár pracovných chvíľ. Ošvajstal som stromky a ploty a kým som griloval poživeň, žienka trochu pokosila.

Farmar fest

To, že sa leto blíži ku koncu badám každý rok podľa jednej veci. Prekrásne rána v rozpačitej hmle a ligotavé retiazky rosy na pavučinách sú neklamným znakom, že už prišiel september.

A ešte včera bolo tak letne, keď som cez plot debatoval so susedom o zdochnutom sokolovi, ktorý bohužiaľ pošiel za našim domom. Pri tej príležitosti ma, ako spoluorganizátor, pozval na Farmar fest do Hniezdneho. Dobre vedieť, v nedeľu sme nabehli pokukať na ovečky a zajačky. Keď sa mi už po rokoch konečne podarilo dostať do miestneho liehovaru, nedalo sa inak a dali sme si exkurziu o výrobe slovenskej whisky. Veľmi pútavé. Ujo sa ani nemusel veľmi namáhať a nalomil ma na miestnu atrakciu pre Číňanov. Načapovať si prémiovú sedemročnú whisky zo suda do fľaše, zazátkovať, obaliť voskom a nalepiť etiketu.No kto by si to nechal ujsť.

Pokukali sme aj štvornožce a iné prírodniny a reku, najeme sa v novootvorenej, super vyzerajúcej reštaurácii, kde čapujú vlastné novo uvedené pivo. Takých chytrých tam však boli stovky a my sme sa museli uspokojiť s neďalekou kolibou.

Po mesiaci sa nakoniec všetko na dobré obrátilo. V reštike bolo miesto, aj pivečko mi načapovali do PET fľaše. Jedlo výborné, pivo ujde a priestory parádne. Odteraz chodíme tam. Na troch poschodiach vedia obslúžiť cez 500 hladošov. Veľmi odporúčam.

A zakončíme romanticky pohľadom na Plavečskú prírodu.