Cervena na semafore prave naskocila. Dedo v skodovke ma kopu casu sledovat okolie, ktore v nedelu na obed zivotom privelmi nekypi. Ked sa jeho pohlad spojil s posadkou auta vo vedlajsom pruhu, razom sa sviatocna pohoda vytratila a jeho oci zrkadlili skor udiv. Vyplestene pohlady z vedlajsieho auta nevyzerali o nic lepsie. Posadka sedela zababusena vo vetrovkach, sofer upokojoval trasuce sa ruky krcovitym drzanim volantu a drkotajuce zuby a sileny usmev nebudili dojem, ze je vsetko OK. Po naskoceni zelenej sa auta rozisli  a snad obe posadky dosli domov v poriadku.

Pol hodiny predtym sa presovski Ladoborci, ako vzdy, stretli na Delni. Vzduch –1C, voda 1C, vo vode som vydrzal 4 minuty, zvysni menej, Rici viac. Aj napriek tomu, ze sme ruky vacsinou drzali nad hladinou, kapitulacia prisla prave vdaka nim. Prsty mi uz privelmi lamalo, zvysok tela som bud necitil, alebo mi to nevadilo.

Na dnes som sa pripravil poctivejsie a kupil som si neoprenove rukavice. Odparkovali sme na Delni, vysli hore a…

Neverili sme vlastnym ociam. Nadrz bola vypustena a pritom sa mesto dusovalo, ze sa tam bude dat korculovat celu zimu. Predychali sme a isli sme klasicky na Sigord. Uz sme si privykli na komfort Delne a zrazu opat divocina. Malo miesta a blby vchod do vody. A co viac, cela hladina bola pokryta ladom. Reku, iba taka skrupinka, to nebude problem. Sekeru sme samozrejme nemali. Ukazalo sa, ze skrupinka ma sice iba 3cm pri brehu, ale uz o meter dalej mala takych 8cm. Moj kluc na kolesa sa velmi cudoval, ked sa po rokoch dostal na svetlo bozie. Potom sme sa cudovali my, ze je to ako mobilom rozbijat kamene. Skakali sme po lade, kolko to dalo, ale velku dieru do sveta sme spravit nedokazali. Po piatich minutach sme mali nohy ladove jak neboztici. Tak sme len sadli na dve minutky do plytciny a isli von. Voda fajna, menej mat uz nemoze, 0C. Vonku ale slniecko a 3C. Lepsie ako nic. Sorac, za biedne fotky, ale mal som pri sebe len moj tretohorny mobil.