Pocasie v septembri za vela nestalo, teda aspon na jeho konci. Zbehli sme na klobasu do Lubovne na jarmok, ale psi cas nas vyhnal z ulic do Koliby.

Oktober to odcinil a ked sa dalo, boli sme na chalupe. Este aj kosit som musel.

Fyzika na vode

Medzitym Presovski Ladoborci zacali novu sezonu. Reku, skosnieva sa, zacneme sa otuzovat pozvolna a organizovane. Dali sme si termin na kazdu nedelu o 11:00 na Delni. Zatial som bol trikrat a vzdy to viac vyzeralo ako leharo v karibiku a nie otuzovacka. Vonku slniecko a 15C. Najprv mala voda 12C, co bola pohoda a poplavali sme 15 minut. Druhykrat uz mala voda 7C a to uz bolo citit. Experimentalne sme si pri tom overili dva fakty zo Specialnej teorie realtivity. Poprve, dilatacia casu. Kurnik, cas plynul neskutocne pomaly a to sa nasa rychlost oproti prizerajucim na brehu ani zdaleka neblizila k rychlosti svetla. Dobre sme si poplavali a zakladna myslienka kazdeho borca bola jedina: len nevyliezt z vody prvy! Akonahle sa odhodlal jeden, zvysok sa okamzite pridal, s nonsalantnym vyrazom na tvari, ze uz? Este by som ostal, ale ked uz vsetci idu… Pobudli sme 8 minut.

Po vyjdeni z vody si zabehneme jedno polkoliesko okolo nadrze na zahriatie. Pri tej prilezitosti som to chcel opriet o jeden stromcek opodial. Pri pohlade do gati som zistil, ze niet ako. Aj to vysvetlil uz Albert a jeho predchodcovia ako kontrakciu dlzky.

V nastupenom teplotnom trende sme dufali, ze dnes bude voda chladnejsia. Ha, omyl. Dnes mala voda 8C a vyborne sme sa vycapali 10 minut. Mozem to vrelo odporucat. Mierna triaska pride na cloveka az v aute, ale kym dojde domov, uz je dobre. V krvi ma kopu endorfinov a po par minutach aj alkoholu, ktory sa po vykonanej “utrape” da u manzelky lahsie ospravedlnit.

A pre nerozhodnych je tu celkom vesely kratky motivacny clanok.

Babie leto

Krasne vikendy na chalupe striedali obcasne vychadzky v Presove a na zahradach starych rodicov. Nina je leniva ako vos, von ju musim dostat heverom. Ale pri takom pocasi ma smolu.

Na Dusicky sme z chalupy vybehli na Cerveny klastor. Cez most je uz Polsko a dedina Sromowce Nizne. Boli sme tam x-krat, ale dreveny kostolik sme navstivili az teraz.

Po x-ty krat sme sa odviezli cez kopec aj do Niedzice, rodiska Michala Docolomanskeho. Kym v lete to chce davku nervov a sikovnosti sa tam predierat cez hufy turistov, v novembri sme mali cely hrad aj priehradu len pre seba. Aj pohlad na Tatry bol uchvatny, zakyval som tam Ricimu. Lenochovi ako ja vyhovuju tieto kratke dni aspon v jednom. Nemusim vstavat prilis skoro, alebo cakat na zapad slnka, aby som mal idealne svetlo na fotku druheho, Czorstynskeho hradu na druhom brehu.

Amerika dosla aj do Plavca. Moje babiky ozeleli fajnu tekvicovu polievku a Nina si radsej vyrezala svojho metalistu. Uplnou nahodou som mal so sebou aj CD Helloween, ale zeny sa odmietli inspirovat kresbami z obalu, ze vraj prilis hrozive. Ale aj ten nas ancias sa pekne skeril.

Nezdochlina

Ja uz asi umriem na dokonalost. Dva mesiace som poctivo programoval nocou dnom. A v septembri som k tomu pridal aj behanie. Operovane koleno mi zhumplovalo svaly na nohe viac, nez som dufal. Tri mesiace bicyklovania mi velmi pomohli, ale svalov nepribudalo. Rozhodol som sa presedlat na beh, sak tartanovu drahu mam 30 m od domu. Az tam som zistil, ako velmi som vysiel z formy. Po prvom dni som mal svalovku ako pre par rokmi po prvom futbale. Potom sa to kazdym dnom zlepsovalo. Stale som sice padavka, ale tych 5km sa snazim odbehnut. Mam pocit, ze noha je pevnejsia a kondicka je v pohode. Takto veru dopadol zaryty antisportovec. Prekvapivo, nie je to take hrozne a lepsie sa kus zapotit, ako ostat chromy.