Prave pozeram, ze uz presne mesiac som si nezapisal, co noveho. Novy je skolsky rok, co uz pravidelne znamena nervoznu a unavenu manzelku a aj ja som v praci znacne pridal, rozumej zacal som robit. Nina zvlada prechod na druhy stupen vcelku fajn, akurat sa kazdy den doma venuje skole na nas vkus az priliz dlho. Dve-tri hodiny svedcia o tom, ze si musi najst lepsi system.

Na rozdiel od zapadu Slovenska, u nas na vychode boli posledne tyzdne o nieco krajsie. A k tomu sa este pritrafili dva predlzene vikendy, ktore sme oba stravili na chalupe. Vzdy boli s nami aj svagrovci, ktori sa u nas poriadne vyspali, lebo babatko Lukas spal ako v bavlnke a rano budil rodicov az neskoro. Moja zena vydumuje ako vzdy, ale tentokrat som to realizovat nemusel ja. Vybrala sa premalovat verandu na bielo. Zacala s vervou, ale ukazalo sa, ze to nie je take lahke a dokoncenie sa odlozilo na neurcito. Radsej sme zbehli na hrad a na prechadzku do Lubovnianskych kupelov. Gril za vsetky tie dni nestihol vychladnut a k tomu este sudok piva a aj nieco ostre, pohoda na nezaplatenie. Mimochodom, co je Ninina najoblubenejsia vecera hned po sushi? Hrianky s cesnakom  a maslom, tie mavame len na chalupe.

O tyzden neskor som s Ninou po dlhej dobe skocil k nasim na zahradu na Cemjatu. Ostali sme prekvapeni, ako si to tam stari rodicia vynovili a upravili. Kopa kvetov, novych zahonov a krikov. Hned sme sprivatizovali dve okrasne vrby na chalupu. A samozrejme pogrilovali.

A o tyzden bol ten druhy predlzeny vikend. Stevovci sice vymakli trochu dazdive pocasie, ale vonku bolo teplo a v altanku pri grile bolo fajn. Spravili sme si poctive hambace.

Po veceroch sa na Sasi a Stevovi (ale prekvapivo aj na Nine) prejavili dedicne syndromy pospavania a my s Martinou sme na seba pokukali. Ale po ostatne vecery sme hrali Party. Je to hra podobna Aktivity, je pri nej super zabava a Nina je uz plnohodnotny hrac.

V nedelu a pondelok sme ostali sami a vyslo aj slnko a nadherne pocasie ostalo po celu dobu. Skocili sme na huby, prekvapivo sme nazbierali plny kosik exportnych podpiniek a aj par hribov. Vecer sme si dali bazen a sauny vo Vysnych Ruzbachoch.

V pondelok som sa navela konecne dokopal urobit posledny prah v dome, z kuchyne do spalne. Ostatne som poriesil cez prechodove listy, ale v tomto pripade zizala pri zarubni diera ako svet, az na hlinu a beton, pricom na jednej stane bol vyskovy rozdiel az 5 cm. Po viacerych zavrhnutych variantoch, ako to urobit, som sa rozhodol dat spravit prah na mieru. Zahlasili mi cenu 45 eur, cim sa zavrhla aj tato moznost. Nakoniec som to spravil za 5 eur sam. V Baumaxe som kupil 25cm siroku smrekovu dosku (skarovku), 2 cm hrubu. Bude z nej vrch prahu a to bolo tych 5 eciek. Kto by bol zvedavy, tu je postup:

Zaplnil som dieru PUR penou.	Vyrezal som sablonu z kartonu.
Podla tej sablony som vyrezal vrchnu dosku a aj dve spojene dosky (zvysili sa z podlahy) na prekonanie vyskoveho rozdielu.	Vsetky dosky spojene dokopy tvoria novy prah.
Sedi ako uliaty.	Este sa naolejuje a stmavne.

Viac sme toho nestihli. Vo stvrtok skoncila Sasa skolu skor a tak sme vybehli dokosit a domalovat tu verandu. Takze predsa len, zena vydumala a robit musel aj muz. Mam tam este kopu inej roboty, ale nestiham. Tieto dni programujem od rana do vecera. Stiham akurat jedno pivo (posedenie) tyzdenne a 40 minut bicyklovania denne. Davam si kvoli kolenu dve kola do Velkeho Sarisa vo sviznom tempe. Koleno je vcelku fajn, sem tam po vacsej namahe zaboli a je menej ohybne. Na poslednej kontrole mi doktor povedal, ze musim len cvicit a cvicit. Inak, uz som v plnom rezime a mozem robit vsetko, co ma neboli. Chlopi sa ma uz nevedia dockat na futbal, ale zena ma tam nechce pustit a naviac, zase by som tam bol najhorsi a len by na mna hromzili. Radsej pobiglujem, pobeham a zahram bedminton. Ale dnes uz nie, idem zase programovat. Upisal som sa na dve zakazky, tak musim rychlo dokoncit svoje veci.