Dňa 16.9.2021 nabehli do nášho poloprázdneho starého bytu štyria sťahováci a za pár hodín bol náš zvyšný nábytok postavený na novej adrese. Zrazu to bolo definitívne, sme presťahovaní. Naozaj nám to po toľkej dobe ani nedošlo.

Celej hostine predchádzalo dlhé postupné varenie žaby, ktorá si to ani nevšimla. Dva týždne predtým sme postupne začali prenášať všetky veci, ktoré vošli do auta a dalo sa bez nich existovať. A to preto, lebo nový nábytok bol konečne na mieste a bolo kde ukladať všetky taniere, knihy, oblečenie a kadejaké zázraky, o ktorých sme ani netušili, že ich doma máme. Keď je váš nový byt len 750 metrov od toho starého, nie je problém otočiť to zopárkrát za deň. Ale bolo to únavné. Naskladať veci do škatúľ a prepraviek, ponosiť to malým výťahom na miliónkrát do auta a potom to opäť vybaliť. Hlavne pri knihách som si zničil chrbát. Nina si zgustla, prisvojila si pištoľový odvíjač lepiacej pásky a úbohým škatuliam zanietene lepila ústa, ani si nepípli. 

Škoda, že okolnosti nám to nedovolili urobiť cez prázdniny. Kto má doma učiteľku, vie, že žiadny mesiac v roku okrem júla a augusta nie je dobrý. Rovnako však vie, ktorý je ten najhorší – september. Nával nových povinností, tony papierovačiek, vstupné testy a sťažnosti rodičov, ktorí sa odniekiaľ dozvedeli, že koronavírus a protikovidové opatrenia má na svedomí moja žena. V takomto utešenom čase, nervózna a vyčerpaná, len ťažko predstierala nadšenie zo sťahovacej psychohygieny. Ale dali sme to.

Po tejto najstresujúcejšej fáze sme ostali v bojových podmienkach, len s posteľami, televízorom a gaučom a tešili sme sa na finále. Kto by si povedal, že bolo treba lepšie plánovať, pre toho mi napadá zopár prísloví, hlavne to jedno, “človek mieni, pánboh mení”.

Vrátim sa do jari 2019. Na chodbe domu nám visia výsledky ďalšieho hlasovania o zateplení a obnove bytovky. Zase tesne neschválené! To bola posledná kvapka. Predchádzalo jej 16 rokov schôdzí, ktoré k ničomu neviedli. Kto videl film Vlastníci, pochopí prečo sme sa odhodlali vymeniť 44-ročný byt za novostavbu, ktorá sa práve rozbiehala, s garážovým státím, podlahovým kúrením a izbou naviac.

Zmluvu s developerom sme podpísali v apríli 2019 a podľa nej sme sa mali sťahovať vo februári 2020. Vedeli sme, že kupujeme papierový byt a termín dokončenia sa môže o nejaký ten mesiac posunúť. Čas nás netlačil, bývať sme mali kde. Vo februári 2020 však vyzeral náš dom ešte len takto:

Nevadí, máme viac času na prípravu. K tej len toľko. Moje dve krásavice si každý mesiac kupujú tri časopisy o bývaní, aby boli v obraze, čo je tento kvartál trendy. Naivne som si myslel, že projekt nového bytu kompletne podľa ich predstáv bude ich najvzrušujúcejším zážitkom milénia a vrhnú sa doňho s nadšením. A nemýlil som sa, pravda, ak za nadšenie možno považovať vyše roka trvajúci absolútny nezáujem o nové bývanie. Aj kamaráti pri pive prejavili menej ignorácie než moje bábiky. Naveľa a neochotne, zato však o to častejšie mi túto svoju zásluhu neskôr pripomínala, zohnala Saška kolegu, poloprofesionálneho dizajnéra interiérov. Ten nám navrhol obývačku, kuchyňu a chodbu a musím ho pochváliť.

A opäť sme čakali. Bytovka si žila vlastný život, developer sa neobťažoval informovať o postupe. V decembri 2020 som sa bol prvýkrát pozrieť na náš nový byt. Ak som si naivne myslel, že sa bude dať sťahovať, moje očakávania narazili na nie príliš tvrdé sadrokartónové steny reality.

Ale aj tak to bol úžasný pocit byť konečne tam a veľká úľava zistiť, že stavebník sa nepozabudol a urobil priečky pre kuchyňu. To bola totiž naša zásadná požiadavka. V pôvodnom pláne bola jedná veľká obývačko-kuchyňa. My v tomto ideme proti prúdu, kuchyňa je pracovná miestnosť, musí byt zvukovo, pachovo aj vizuálne oddelená od oddychovej obývačky.

O tri mesiace neskôr bol byt hotový, my sme dostali kľúče a kúpa bola dokončená. Vyše ročné meškanie bolo spôsobené developerom, ani sa nemôže vyhovárať na koronu, lebo tá vypukla až po plánovanom dokončení. Od radosti sme si polo-holobyt natočili:

Finálne práce ako podlahy a zárubne sa dokončili v apríli 2021. Hneď som zase kontaktoval stolársku firmu, s ktorou som jednal už pred pol rokom, keď nám bolo sľúbené, že byt bude hotový. Všetok navrhnutý nábytok bol totiž na mieru. Skrátim to. V apríli vrcholila druhá vlna epidémie, veci stáli. Potom bol obrovský problém s dodávkami stavebných materiálov a dreva. Po nekonečných mesiacoch čakania sme sa novej kuchyne a ostatného nábytku dočkali až v polke septembra. A hneď potom sme sa sťahovali.

Takmer dva roky som fotil stavbu bytovky na časozberné video:

Po mesiaci a pol v novom môžem zhodnotiť, že sa býva veľmi dobre. Na lepšie sa ľahko zvyká. Spíme ako zabití, lebo rekuperácia vháňa čerstvý vzduch nepretržite, parkujem na svojom a hlavne, mám(e) pracovňu. Zo stola s PC v spálni už bola moja zákonitá na tabletky.

Výhľad máme neskutočný, priamo na les. Teraz na jeseň sa z balkóna nevieme nakochať tej nádhery.

Večer sa balkón mení na poľovnícky posed. Saška sa za tmy pomaly bojí vešať bielizeň. Tie zvuky 20m od nás sú naozaj desivé. Stačí lúč svetla z baterky a pôvodcovia sú odhalení. Priamo na dvore sa pasie dvojica srniek. Hneď na kraji, pod divými jabloňami a dubmi sa kŕmi banda hlučných diviakov, sem-tam niektorý odbehne až do dvora. A naposledy sme v popadanom lístí prichytili obrovského jazveca, ja som ho naživo videl prvýkrát. Zver si na ľudí zvykla, svetlo baterky im ich pohodičku nedokáže pokaziť.

No dobre, ukážem aj čosi z bytu. Ženy ešte plánujú nejaké doplnky, ale to si zrejme bude vyžadovať ďalšie niekoľkoročné štúdium lifestylových časopisov. Vstúpte.

Kuchyňa, ktorú máme ako jediní zo všetkých štyroch bytoviek v komplexe. Paradoxne nám zväčšila sedací priestor v obývačke, ktorý by pri pôvodnom návrhu bol menší kvôli jedálenskému ostrovčeku a stolu.

Obývačka. Odrazu máme kopu miesta pre knihy. Časť z nich ostala v pracovni.

Obzvlášť sa mi páčia 3D knižnice s rôznou hĺbkou, nápad Sašinho kolegu.

Kúpeľňa je jednoduchá. Vyhodili sme z nej záchod, ktorý v pôvodnom projekte bol.

Druhá kúpeľňa. Aj tú sme zrušili a máme šatník. Ušli sa mi v ňom štyri priehradky.

V spálni sme použili náš pôvodný nábytok. Trochu mi v nej chýba počítač

Nina to chcela v bielom, má to v bielom.

A moje kráľovstvo s výškovo nastaviteľným stolom. Raz si sedím, raz si stojím. Veľmi dobrá vec. Ergonomický výrez som okopíroval z jedného drahého stola, elektrické nohy som kúpil na Amazone. S gaučom na pracovisku sa cítim ako zamestnanec Google.

Vybavenie bytu sme riešili ako vždy konsenzuálne, teda “otec, nestaraj sa!”. Resp., povedz, čo si o tom myslíš, ale aj tak bude po našom. Na druhej strane, za úspech možno považovať dve veci, ktoré sa mi podarilo presadiť – kľučky na dverách a obraz na záchode (veď baby tam nepozerajú).

Zatiaľ môžem len zopakovať, býva sa nám výborne. Byt je samozrejme takmer po všetkých stránkach lepší. Akurát moja cesta do práce je teraz desaťnásobne dlhšia, predtým to bol jeden meter od postele. Ale nejako to prežijem. Princezné sú tiež spokojné. Momentálne si užívame relatívny pokoj po všetkých tých prípravách a sťahovaní.