Leto sa skončilo a s ním dúfam aj moja robota na chalupe.

Potrubie

Moja vodovodná odysea ostala počas leta v stave zamrznutého konfliktu. Havária bola opravená, voda tiekla, ale bolo príliš horúco a lenivo, aby som sa podujal to doraziť. Bolo mi ľúto zasypať dopoly vykopanú rúru a o rok riešiť dieru na inom mieste. Pomaličky som ju vykopal celú, ale s výmenou som sa neponáhľal, kým sme v domčeku trávili naše prázdniny. Po ich skončení, posmelený inštruktážnymi videami na webe, som sa rozhodol opäť obísť vodára a spraviť to na vlastnú päsť. Plán bol jednoduchý, vymeniť všetko staré železo za plast.

Nakúpil som materiál, rezák na plastové rúry a závitnicu na oceľové potrubie, čím som sa definitívne stal plne vybaveným vodoinštalatérom. Do auta som naložil aj rodičov, ktorým týmto ďakujem za výpomoc.

Starú prívodnú rúru som odpílil. Nechal som len krátky kúsok v stene studne, ktorý bude slúžiť ako opora pre menej pevnú plastovú rúru. Na odrezku som si vyskúšal urobiť závit mojím novým vercajgom. Celkom pekne sa vydaril. Horšie to už bolo naostro pri dome v 80cm hĺbke v úzkom výkope. Ale podarilo sa.

Napojili sme plastové potrubie a prepchali ho až do studne.

V studni som zvislú železnú rúru so sacím košom nahradil plastovou a všetko to pekne namontoval.

A bolo. Normálne to krásne nabehlo a voda tiekla.

Radosť bola trochu predčasná, lebo na ďalší deň to síce išlo, ale nasávalo to niekde aj vzduch a voda prskala. Ukázalo sa, že pri dome, kde som robil závit, sa kúsok starého potrubia uvoľnil. Kto mohol vedieť, že mi chýbalo vykopať už len pár centimetrov a dostal by som sa až úplne k domu k pôvodnej spojke. Pôvodne som sa bál kopať ďalej, lebo krehká plastová kanalizácia bola nepríjemne blízko. Aj tak mi to nepomohlo a musel som to odhrabať malou lopatkou, pekne opatrne, po archeologicky. Mizerný kúsok som nahradil plastom a odvtedy bolo všetko tip-top.

Po pár dňoch záťažových testov som potrubie obalil do izolácie, spravil pieskové lôžko a ako správny profík som nezabudol na signálnu fóliu.

A keď som ten utešený hrobček zasypal, pochoval som aj svoje posledné starosti s potrubím. Dúfam, že nadlho.

Detský domček

Pred 11 rokmi som Nine spravil domček so šmýkačkou a teraz som ho rovnako zniesol zo sveta. Ešte nás stihol navštíviť Feri s malým synátorom, ktorý sa na ňom schuti pohral a hneď na druhý deň so doňho zahryzol pajser. Bola to celkom makačka, hlavne zatĺkacie pätky vzdorovali nadmieru húževnato. Ale dobre som spravil, dosky boli miestami prehnitejšie, než chceli priznať a už to nebolo pre decká bezpečné. A vlastne, to moje má 17 rokov.