Posledné týždne poskytli niekoľko príležitostí prebudiť vo mne inštinkty lovca a nazbierať zopár trofejí. Nie každá poľovačka mi však vyšla podľa predstáv

Kométa

Kam človek pozrel, všade o nej rozprávali alebo písali. Ešte aj PP sa chválil, ako ju s deťmi hľadali a snažili sa ju uväzniť v cloude. Trvalo dlho, kým som sa nechal nahlodať aj ja. Aj úspešný účastník astronomických súťaží potreboval rýchle zopakovanie, kde sa nachádza súhvezdie Povozníka, odkiaľ sa ten NEOWISE presúval popod Veľký voz. Vyzbrojený statívom a veľkým objektívom som absolvoval niekoľko nočných výjazdov z chalupy. Neustále daždivé počasie nedávalo veľké šance pozorovať oblohu nízko nad horizontom, ak aj bolo jasno, zrážky sa v noci v diaľke vyparovali a opar žiaril vo svetlách inak neviditeľných dedín. Po pár pokusoch som sa na to vykašľal. Ako som sa neskôr dozvedel, PP mal viac šťastia.

Dúha

Dažde a búrky nás vyhnali z chalupy domov. Kým zozadu nás príroda bičovala čiernymi chmárami, vpredu nám ponúkla kúsok cukru – prekrásnu dúhu. Celú a dokonca dvojitú. Po 15 minútach som nevydržal, odparkoval som pri ceste a nafotil si ju. Kým sme došli domov, videli sme desiatky odstavených áut, ktorých majitelia sa s vystretými rukami chválili nebesiam svojimi mobilmi.

Papagaius plavencis

U nás na Pastovníku sú len dva trvalo obývané domy. V jednom z nich býva aj strašia pani, manželka a matka piatich synov. Pri toľkých koňoch má okolo domu porobené, drevo narezané, betónový múrik opravený a fungujúce auto v garáži. Akurát na ten ženský element je tam sama, ale jej ruku je vidieť v kvetinových záhonoch pred domom. Málokedy ju vídavam, s chlapmi je predsa len viac príležitostí, aj poldeci si dávame. Onehdy sa po ťažkej chorobe vyhrievala na slniečku a keď ma zbadala, zavolala na mňa. Vraj, čo sa nám to tak pekne ťahá po múre domu a v jeseni to výraznou červeňou priťahuje zrak okoloidúcich. Potešil som sa pochvale, na náš divý vinič sme naozaj hrdí, veď som sa aj namordoval pri spevňovaní nosnej konštrukcie. Prisľúbil som jej na jar zopár výhonkov, ono sa to množí ako burina. Na svoj sľub som však neskôr akosi zabudol.

Ale zelenú stenu ocenili aj miestne vtáčky. Ornitológ by si u nás spravil dizertačku. Veľmi ma teší, že do oboch mojich búdok sa každoročne nasťahuje sýkorčia rodinka. Každý druhý smrek je tiež domovom nejakého čvirika.

Moje drahé krásavice sa väčšinu dňa vyskytujú v mojom podkroví, uvelebené na gauči a kresle si čítajú časopisy ignorujúc to krásne počasie vonku, lákajúce všetkých na čerstvý vzduch. Pootvoria si okno na štíte a v božskom tichu nasávajú posledné trendy v škandinávskom bývaní. Už viackrát im túto idylku narušil veselý a blízky štebot. Moja Saška, znalkyňa miestnej fauny a flóry, zbadala na okolitých stromoch poletovať stehlíky. Ba čo viac, operence si voyerku schovanú za oknom nevšímali a neopatrne jej odhalili svoje hniezdo v zelenom poraste viniča, len 40 cm od okna. Keďže som divé hrozno minule obstrihával, farebným krásavcom sme videli priamo do obývačky. Ak poznáte vtáky ako ja, tak každý hnedý je vrabec, to malé žltočierne je sýkorka, do dreva klepe ďateľ, po zemi sa motá drozd, na elektrickom drôte si trénuje partitúru zbor lastovičiek (áno, u nás ich stále máme a nie sú to belorítky) a potom rozoznám už len konzumné sliepky, kačky a husi. Odteraz poznám aj stehlíka, netušil som, že niečo také pestré žije aj u nás.

Cez otvorené okno sa človeku vyfotiť nenechali, ale na automaticky cvakajúce čudo na statíve si po hodine zvykli a podarilo sa mi zopár pekných záberov. Na teleobjektív, aj keď z ruky trochu neostro, mi z diaľky zapózovali na fotky aj na video.

Herbár

Keď už som pri tej faune, spomeniem aj flóru. Nina dostala v škole za úlohu do budúceho roku vytvoriť herbár s 50 rastlinami. Saša sa hneď potešila a odvtedy terorizuje našu dcéru svojim entuziazmom.

Spomenul som si na to, aký som bol pred 22 rokmi vďačný katedre biológie, ktorá nútila úbohých študentov vydrancovať z prírody 200 rastlín, čo mi dávalo príležitosť romanticky stráviť s mojou milou hodiny a hodiny prechádzkami po prírode. V červenej knižnici by si párik sadol na lúke na deku, v realistickej poviedke však milá trpela sennou nádchou a chvátala sa preč. Aj na gymnáziu nás poverila profesorka, 15 ročné chlapčiská, natrhať a vylisovať 50 kvietkov. Táto zjavne nerealistická požiadavka nevyhnutne vyústila do outsourcingu a náš nemenovaný spolužiak, znalec a milovník prírody si pekne privyrobil. Ako som počul, tento trhový mechanizmus funguje dodnes.

Nina ako správna poctivka a účastníčka biologických olympiád odmietla akúkoľvek formu podvodu a začala zbierať kvetenu sama. Nadšenie jej dlho nevydržalo a teraz len nespokojne odfukuje, keď ju premotivovaná matka núti vláčiť dosky a s radosťou jej do nich sama trhá každú bylinu, čo má tú smolu, že je blízko pri cestičke a zástupca jej druhu ešte nemá tú česť nachádzať sa v sploštenej zbierke mojej dcéry. Ide im to pekne od ruky, momentálne už frčia nad limit.

Perzeidy

Hurá, takmer tri týždne bolo pekne, minul sa aj 12. august, hlavný deň meteoritov zo súhvezdia Perzea. Obloha bola jasná a naklonená pozorovaniu padajúcich hviezd. Ja blbec som však radšej sedel na pive alebo pri knihe. S foťákom a statívom som sa vydal na lov, ako inak, príliš neskoro. To už však bolo stále zamračené a ja som voľným okom zbadal len jednu padajúcu hviezdu. Nuž, astronóm na pohľadanie. To nič, dám si inú métu, mesiac v najbližšej druhej štvrtine bude môj.