Keď sme včera večer sedeli s chlapcami v jednom zašitom altánku v centre mesta a popíjali pivká z plechoviek, zabudol som sa im pochváliť, koľko plazov mi ráno skrížilo cestu a len-len, že som ich korčuľami nepresekol napoly. Najprv to bola užovka so žltými ušami a adolescentná vretenica sa ukázala asi o kilometer ďalej.

To pri Ľubovni sme videli len vretenicu. Víkend bol nádherný a dobre padlo sa trochu poprechádzať v kúpeľoch. Akurát nás prekvapili pásky okolo hotela a policajné autá, ale rýchlo sme sa dovtípili, že tí chlapíci fajčiaci na balkónoch sú v povinnej štátnej karanténe. My sme si na rozdiel od nich mohli vychutnať jar ako sa patrí.

Všetky kreatívne práce sa u nás začínajú niekoľkomesačným štúdiom mojich žienok.

A potom sa to pomaličky rozbieha. “Budeš kupovať drevo na kúrenie? Zober aj ten guľatý odrezok.” A ten odrezok schol v drevárni od minulého leta. Práca nežnej časti našej rodiny sa týmto skončila. Na jar som pokračoval s motorovou pílou, drôteným kotúčom, brúskou a nakoniec olejom. Nožičky som splašil na internete a bolo. Neviem, či v takom Taliansku nepoznajú drevo, ale toto je vraj jednoznačne škandinávsky štýl, takže asi nepoznajú. A čo je od severanov, to moje nádhery môžu. Zatiaľ je stolík v podkroví, ale neskôr poputuje do bytu.

Medzitým sa do drevokaznej činnosti pustili aj ony. Šikovnice dali dokopy altánok aj lavicu.

A v tom švungu sa Nina postarala aj o nočné stolíky.

Keď je už tá jar, trochu som vypratal šopu. Zopár rokov v nej skladujem starý olej z kosačky, ktorý mením na začiatku každej sezóny. Konečne som sa rozhodol zbaviť sa ho, keď ma navštívila spásonosná spomienka. Pred rokmi v akejsi televíznej relácii rozprával starý chalupár, majiteľ drevenice, že najlepšou ochranou jeho pýchy je použitý motorový olej. Nezaváhal som ani sekundu a natrel som surovú stenu, čo som zbil minulý rok. Drevo pilo ako divé, vyše dvoch litrov viskózneho moku nebolo dosť. Musím ešte počkať do ďalšej sezóny.