Makám, programujem, čo to dá, peniaze sa zídu. Popri tom je moja hlava tak mentálne vyšťavená, že na iné druhy duševných aktivít už nemá síl, vrátane písania. Po večeroch preto menej čítam a viac pozerám telku. A takto sa z intelektuála, ktorým som aj tak nikdy nebol, stáva dement. Víkendy trávime na chalupe a vtedy hlavu vypínam a pracujem okolo domu. Psychohygienu však dodržiavam aj vo všedné dni na mojej rutinnej korčuliarskej trase poza Veľký Šariš. Iba necelá hodinka, 15 km, ale lepšie než nič.

Dnes sa mi dokonca podarilo dostať na bicykel aj moje bábiky. Dali sme si identickú trasu, len sme došli ďalej, až do Michalian. A popri tom som si zaplával v našom rybníku, kde pravidelne chodievame aj s chlopami. Z tých štyroch je to ten najmenší v tvare trojuholníka.

Ženy už pohyb potrebovali. Moja pani učiteľka v tomto korona režime sedí non-stop na Internete, pripravuje a potom opravuje zadania. Nina je na tom podobne. Niektorí učitelia na gymnáziu nepoznajú mieru a naša poctivá potomka počíta príklady do noci, píše poviedky, číta romány na rozbor a strašne zlostne nám na všetko odvrkuje.

Ale o inom som chcel. Vraj sú aj takí, ktorí nevedia, čo s časom. Aj okná už majú umyté, aj auto povysávané. Neborákom nezaberá ani joga, ani alkohol, televízia ich už nudí, ba ani napečený kváskový chlieb im nedodá životnej iskry. A práve pre nich mám jeden tip…

…ešte viac alkoholu. A keď nezaberie, čo tak si upratať ten zabudnutý bordel v počítači? Áno, mám na mysli fotky, všetok ten drahocenný odpad, rokmi nakopený na disku, karte, mobile, či v cloude. Tie stovky dobrých fotiek, ktoré sú znehodnotené inými stovkami tých zlých.

Poriadok vo fotkách

Poďme na to. Nebudem tu uvádzať, ako robiť dobré fotky, sám neviem, na to sú kompetentnejší. Uvediem len, ako ja triedim tie svoje a ako ich prezentujem.

1. Softvér

Dá sa aj bez špeciálneho softu, ale prečo si neuľahčiť život. Programy na manažovanie fotiek sa po východniarsky volajú Digital Asset Management (DAM). Pozor, nie sú to aplikácie primárne určené na úpravu fotiek (ako Photoshop či Gimp), aj keď vedia samozrejme aj to. Ale pre väčšinu ľudí je fotka hotová cvaknutím spúšte, žiadne ďalšie úpravy sa nekonajú. To je OK. Čo by mal ale každý užívateľ vedieť, je si fotky EFEKTÍVNE prezerať, mazať, presúvať a vyhľadávať. Jednoducho katalogizovať. A presne na to slúžia programy DAM.

Ja používam XnView MP. Po rokoch  používania rôznych iných softov môžem skonštatovať, že tento XnView MP, ktorý je zadarmo, je úplne perfektný a poskytuje všetky funkcie, čo potrebujem. To znamená, že musí stačiť aj vám A je aj po slovensky. Ale pokojne používajte, čo chcete, hoci aj obyčajný Windows explorer.

2. Stiahnutie a ukladanie fotiek

Každý si svoje poklady ukladá inde, niekto do počítača, niekto do cloudu (napr. Google photos) a sú aj kaskadéri, ktorí to držia len v mobile. Veľa šťastia, keď vám spadne do záchoda! Ja svoje fotky držím na externom disku, ktorý je automaticky zrkadlený v cloude. V mojom prípade je mráčikom OneDrive, pretože je najlacnejší. Za 2TB priestoru zaplatím ročne 69 eur, Google Drive aj Dropbox sú drahšie. Priestor 15 GB zadarmo mi nestačí, mám cca 46 000 fotiek, ktoré zaberajú 130 GB. Ak vám ale neprekáža drobná strata kvality fotiek (okom nepozorovateľná), odporúčam Google Photos, ktoré sú zadarmo a pri tejto (prednastavenej) voľbe poskytujú neobmedzený priestor. A službu Google Photos ma automaticky každý, kto má Gmail. Ja ju využívam, keď publikujem albumy pre cestovateľský blog alebo pre famíliu.

A prečo si zálohovať fotky do cloudu? Je to zrejme najbezpečnejšia a najpohodlnejšia forma zálohy. Cloud je prakticky nezničiteľný, je tvorený tisíckami decentralizovaných serverov, keď zemetrasenie zničí jedno dátové centrum, údaje sa obnovia z inej lokality. A nestaráte sa, kde všade to je fyzicky uložené, odtiaľ ten názov Cloud (mrak), ktorý historicky slúžil na zobrazenie telefónnej  a Internetovej siete. A keď vám vyhorí byt, alebo ukradnú mobil, len sa usmejete a fotečky si stiahnete nanovo z cloudu.

Ešte pred finálnym uložením však fotky musia prejsť najdôležitejšou fázou, selekciou. Preto ich najprv potrebujete stiahnuť zo svojho cvakadla do počítača. Či už používate mobil alebo foťák, vy sami najlepšie viete ako sa dostať k vašim fotkám. Cez cloud, káblom, kartou… Keď som kupoval svoj terajší fotoaparát, veľmi som sa tešil, že podporuje wifi a fotečky budem sťahovať bezdrôtovo. Funguje to, ale je to veeeľmi pomalé. Radšej z neho vytiahnem kartu a čítačkou to hodím do počítača za pár sekúnd, priamo v programe XnView MP.

3. Selekcia

Fotky máme v počítači v zvolenom adresári. Nastáva najbolestivejšia fáza, hotová masakra, ale fáza absolútne najdôležitejšia. Hlavne v dnešnej digitálnej ére sa produkuje kvantum fotiek, rýchlo a bez rozmyslu, jednoducho, lebo sa môže. A tak vzniká odpad, nevydarený, nezaujímavý a nudný nielen pre druhých ale aj pre autora. Treba mazať a mazať! Ja nie som výnimkou. Verte mi, všímal som si reakcie na svoje ale aj cudzie fotky. Mal som niekoľko cestovateľských prednášok u Saši v škole, zopár prezentácií pre rodinu a nejeden blog s albumom, kde som sa trochu naučil, kedy je menej viac.

Aby sa mi toho nenakopilo veľa, fotky spracovávam hneď po každej ceste, výlete alebo akcii. Po dvojtýždennej ceste mávam okolo 600-800 záberov. Vždy potom zmažem 30-50% nafoteného materiálu, a to sa snažím cielene fotiť striedmo. Poradím vám, ako na to.

Ako prvé musíte v tejto masakre zabiť vlastné ego. Ruku na srdce, zmazaním jednej fotky sa svet nezrúti, aj keď si môžete myslieť opak a čakať, že vás raz osloví National Geographic a požiada vás o tú jedinú fotku Šarišského hradu, kde je aj odseknutá ruka vašej frajerky. Ani vaša dcéra po rokoch neocení 50 fotiek spravených so sekundovým intervalom, ako sedí na šerbli a odmieta vykonať, čo treba. Úplne postačí aj jedna, ani tú si nebude chcieť pozrieť.

Netvrdím, že mazať treba za každú cenu, sami najlepšie viete, čo môžete a čo nie. Ak napríklad cvakáte 20 fotiek ročne, asi sa nemáte o čom, len sa divím, že ste to dočítali až sem. Napríklad, túto fotku by som normálne okamžite zmazal:

Je mierne rozmazaná (čo sa nedá opraviť), naklonená a zle exponovaná (čo sa dá opraviť) a pritom mám kopu podobných a nepokazených. Ale nevyhodil som ju. Je to totiž prvý krok našej Niny. Foťák som mal vtedy stále poruke a striehol som, kedy to príde. Ale úprimne, koľko máte fotiek z tohto súdka?

Ak sa vám do mazania nechce, predstavte si, že ste v mojej koži. Pre mňa sa zábava začína až po selekcii. Preživšie fotky vo formáte RAW musím “vyvolať” a upraviť do finálnej podoby JPG. Každá mi zaberie tak minútu. To je sakramentská motivácia, aby ich bolo čím menej

Trochu vám tú Sofiinu voľbu uľahčím a uvediem svoje kritériá, ktoré do digitálneho neba poslali už tisíce fotiek. A pamätajte, ak si nie ste istí, nechajte tak. Vo svojom albume si môžete ponechať, čo len chcete. Ale ak robíte výber pre iných, musíte byť silní.

Ako prvé idú na odstrel fotky pokazené, s ktorými sa veľa robiť nedá, alebo to nestojí za námahu. Zopár učebnicových chýb som nacvakal s mojimi modelkami.

I. Neostrý záber

Ako vidíte, zaostrený je strom za bábikami a vôbec to nebol môj umelecký zámer, za ktorí sa zvyknú ľudia schovávať. Táto fotka bije do očí, ale pri mnohých to zbadáte len pri normálnej veľkosti prezerania. To je aj dôvod, prečo neodporúčam selekciu robiť v mobile. Ten je príliš malý a menšie neostrosti tam vôbec nevidieť. Ja to dobre poznám, keď na displeji foťáku vyzerá všetko OK a po príchode domov nastane sklamanie. A nespoliehajte sa, že pri fotení vás mobil zeleným štvorčekom presvedčil, ako fajne zaostril. Najčastejším prípadom je totiž pohybová neostrosť, teda buď sa hýbe fotografovaný objekt, alebo sa trasie ruka fotografa. Druhý prípad je bežný hlavne pri mobilistoch. Kilová zrkadlovka pevne pritlačená k tvári ma omnoho väčšiu stabilitu než zopár gramov mobilu v natiahnutých rukách.

Toto je asi hlavná technická chyba, iné sa často dajú dodatočne opraviť, aj keď bežný človek sa s tým hrať nebude – zlá expozícia, vyváženie bielej. Nasledujú základné chyby kompozičné, ktoré aj mne kolú oči a fotky musia preč.

II. Človek mravec
III. Kompozícia na stred

Nasledujúca fotka trpí obomi vyššie uvedenými neduhmi.

Aj vy ste už známych presviedčali, že ten drobný fľak pred Eiffelovkou ste práve vy? A k tomu presne v strede, pretože poznáte základnú kompozičnú techniku známu už storočia – pravidlo tretín – a úmyselne ste sa ho rozhodli porušiť, spolu s 99% ostatných príležitostných fotografov, a rozdelili ste obrázok pekne na polovice. V tom prípade OK. Ale ak máte k dispozícii aj záber s väčším subjektom, nie v strede, aj za cenu, že panelový monument je orezaný, nechajte si radšej len ten (príklad nižšie je tiež sfušovaný, ale robte zábery, keď ženy nespolupracujú a máte len zlomok sekundy, kým vám neutečú preč).

IV. Zatvorené oči

Všetci to poznáme, keď sa vždy nájde aspoň jeden sabotér. Moja žena je v tom expert. Preto fotíme skupinové fotky viackrát. A kde je niekto žmurkajúci, fotka ide preč.

V. Strom z hlavy

Netreba komentár, nevyzerá to dobre a degraduje to hlavný subjekt.

VI. Odrezaná postava

VII. Nevidieť tvár

Opäť dve chyby naraz. Odrezaná postava alebo iný dôležitý objekt pôsobí rušivo. Niekedy sa dá odstrániť orezaním fotky. Ale načo, keď aj Nina je odvrátená a nevidno jej do tváre a práve tváre mali byť cieľom tejto fotky. Preč!

VIII. Opitý horizont

Jedna z najčastejších chýb. Toľko fotiek som musel po Saši vyrovnávať, že sa nakoniec naučila fotiť krásne vodorovne. Hlavne pri perspektíve sa ťažko hľadá vodorovná čiara. Vtedy stačí pozrieť na tie zvislé, napr. múry a vidíte, že je to nakrivo. Väčšinou sa to dá poľahky opraviť rotáciou obrázka, aj keď potom vznikne orez na krajoch. Málokto kvôli tomu fotku vymaže. Ale ak máte viac podobných, toto je tiež vhodné kritérium na rozhodnutie, ktorú ponechať.

IX. Sto rovnakých fotiek

Tak toto je absolútne základná vec a ak chcete mazať, tak práve tu! A hlavne, keď prezentujete fotky iným. Pri ukazovaní fotiek platí viac než inde, že menej je viac. Štyri fotky hore sú všetky o tom istom, fotené na tom istom mieste. Skutočne vás bude baviť si ich všetky prezerať aj po piatich rokoch? Nepostačí jedna, ktorá bude ilustrovať daný deň? Mimochodom, ani jedna nie je dobrá, varoval som vás, že neviem fotiť.

To by snáď na tému mazanie stačilo. Chceme si v tom albume niečo aj ponechať. Koľko je ešte veľa? Netuším, nechajte si trebárs aj milión. Ja si z veľkých ciest nechávam tak 400 – 500 fotiek. Na album, ktorý zverejním, prípadne, keď prednášam, si z tej súkromnej zbierky vyberiem do 150 fotiek. Optimálne by bolo do 100, ale na to som duševne príliš slabý. Toto číslo ma naučili znudené pohľady ôsmakov, moja drahá polovička je na takéto odozvy pri výklade zvyknutá, ja však nie. A tak som postupne redukoval to, čo ukazujem.

4. Metadáta

Tu môžete skončiť, ale prečo sa zastavovať na pol ceste, keď ste už sadli ku mašine. Ani o tom neviete, ale každý súbor JPG obsahuje okrem obrazových informácií aj kvantum vedľajších údajov. Takéto údaje sa nazývajú metadáta a dnes sú už našťastie značne štandardizované, to znamená, že väčšina programov ich vie čítať a narábať s nimi.

Jedným typom takých dát sú technické údaje, ktoré sú zapísane samotným foťákom. V súbore JPG sú uložené v tzv. EXIF formáte a obsahujú dátum vzniku, druh a nastavenie foťáku, GPS súradnice, rozlíšenie a mnoho ďalšieho. Každý slušný DAM program vie údaje EXIF zobraziť.

Bežného človeka tieto informácie zaujímať nemusia, možno okrem dátumu. Aj keď fotku premenujete, či zmeníte dátum súboru, pôvodné EXIF info ostáva a je to práve EXIF, odkiaľ sa vám zobrazujú údaje o fotke, keď si ich napríklad prehliadate od najstaršej po najnovšiu.

Pre naše účely je omnoho zaujímavejší druhý typ metadát – IPTC. Je to formát vyvinutý pôvodne pre profesionálnych fotografov a novinárov. Autorovi umožňuje k fotke zadať nekonečne veľa údajov, napr. kategóriu, hodnotenie, licenciu, kľúčové slová, miesto vzniku, mená ľudí na fotke, meno autora a iné. Spomínam si, ako som za starých čias na zadnú stranu fotky perom zopár slovami napísal čo a kde je na tej fotke. A presne na to slúži položka Popis (Caption) v IPTC dátach. Každú jednu svoju fotku označím popisom.

XnView MP je v tom dosť nápomocný. Nemusím to robiť pre každú fotku osobitne. Jednoducho si označím viaceré fotky a vyberiem Edit IPTC-XMP.

Zadám popis, OK a je to.

Vybrané fotečky už nie sú bezprízorné siroty. Ich popis je naveky uložený v súbore JPG a vy po pol roku nebudete tápať, pri akej príležitosti ste to vlastne fotili. A načo to vlastne je? Každý slušný program vám ukáže popis. V XnView som si nastavil, aby mi základné info vrátane popisu ukazoval priamo v zozname fotiek, ak prejdem myšou ponad, ukáže sa mi viac informácií. (Kto by mal záujem, viem mu poslať súbor so svojimi nastaveniami, vrátane tmavej témy vzhľadu.)

Pri plnom náhľade vidím ešte viac. A tu sa zábava nekončí, v metadátach sa dá vyhľadávať a tak viem za okamih zobraziť všetky fotky z Ochridu. A aby ste videli, že som nekecal, IPTC popisy sa automaticky zobrazia aj vo vašich Google Photos albumoch:

Popis obrázkov je silná zbraň, ktorú sa oplatí mať vo svojom arzenáli.

5. Adresárová štruktúra

Nebudem poučovať, každý ma svoj systém, len uvediem, ako to robím ja. Pri tisíckach fotiek nie je práve najrozumnejšie ich všetky sušiť v jednom adresári. Mňa chytajú mdloby, keď vidím manželkine školské fotky za posledné tri roky nahádzané na jednej kope. Aj keď DAM programy vedia zobrazovať podľa dátumu a značiek (ak nejaké do IPTC uvediete), ale nie vždy máte špecializovaný soft poruke. Nie je od veci si fotky trochu logicky potriediť v adresároch. Ja najprv všetky fotky premenujem podľa dátumu, väčšina foťákov a mobilov to robí automaticky. Potom mám zopár hlavných adresárov (Akcie, Cesty, Rodina, …). Pod nimi mám roky a ešte nižšie mesiace. A až tam sú samotné fotky, obyčajne nie viac ako 100.

Ako tušíte, poriadok vo fotkách sa vyplatí. Bez problémov viem poskytnúť fotky z ciest svojej dcére a žene do školy, kámošom zas spomienky na storočné akcie. Ak sa rozhodnete prezerať svoje staré fotky, spojte to rovno s ich utriedením.