Zmena klímy sa stala vcelku predvídateľnou a tento rok sa prázdniny začali ako cez kopirák podľa minulého roku. Po tom, čo sme v júni doma takmer nevypli klimatizáciu, sme sa na vychladenú chalupu veľmi tešili. Chladiť však nebolo treba. Teploty klesli z 30C najprv na 23C a postupne až na 18C. A na chalupe sme si museli už druhý rok za sebou trochu zakúriť, aj v júli!

Takéto počasie je dobré len na jednu vec, na prácu. Ja neviem, kde sa tá furt berie, ale vždy sa niečo nové vynorí a to nevravím o veciach, čo dlhodobo odkladám, ale mám ich na zozname. Takýto vhodný čas sme využili hneď prvý deň, kým ešte nedošli žiadne návštevy.

Pred 12 rokmi sme namaľovali hojdačku aj studňu a vymenili sme sedacie dosky. V našej divočine pod jabloňou, pri vysokej vlhkosti, –25C mrazom a pod 50cm vrstvou snehu si drevo užilo stredovek. Postupnú skazu sme sledovali s miernou ľahostajnosťou, lebo odkedy som postavil altánok, hojdačka, ako pohodlné sedenie, upadla do zabudnutia. Klasické “trebalo by, ale…”. Rovnako skončil aj odvodňovací zákop za hojdačkou, ktorý mal pokračovať až k jarku. Práca na ňom ustala hneď, ako Majo s čakanom v jednej ruke a slivovicou v druhej, skončil dole hlavou vo vlastnom výkope. Odvtedy sa nenašlo fyzickej ani mentálnej sily, čo by to dokončila. Rigol postupne zapadáva a voda z odkvapov sa akosi stráca v mazľavej hline. Čaká sa na zázrak, čo by mnou pohol.

V prípade hojdačky sa zázrak stal, keď sa moja milovaná manželka, ani viem prečo, rozhodla chvíľočku si pohovieť na lišajníkmi pokrytej mäkučkej hojdačke. Keď sa jej noha preborila pod spráchnivenou doskou, padlo rozhodnutie, že sa to dá dokopy. Aj studňa už vyzerala ako náhrobný kameň a nie zdroj pitnej vody. Vsadil som na bezúdržbové plastové materiály, čo ma dúfam prežijú a kvalitnú farbu.

Pred:

Pri práci okolo chalupy nemôžem často používať množné číslo. Po dopití kávičky však moju milú začala fackovať hanba, aj keď sprvoti len veľmi pozvoľna, nakoniec však od nej dostala poriadny kopanec a dosť neochotne sa pustila do maľovania. Za tento neobvyklý úkaz odo mňa dostáva veľkú pochvalu. Aby som však nebol úplne nespravodlivý, Saša sa tam stará o domácnosť, ja ani poriadne neviem, kde máme vysávač a hubku na riad.

Po:

Ja som zatiaľ domaľoval verandu zvonku. Po všetkých tých rekonštrukciách vyzerala ako sirota od Dickensa. Chlopi ani nemali kultúrne pozadie na fotku, keď ich zmohla únava a si ľahli do Saškinych levandúľ.

Pred:

Po:

Do kategórie “Chcelo by s tým niečo spraviť, ale zvykli sme si” patrí aj strieška nad vchodovými dverami. Pôvodné sklo neznieslo pohľad na prvú perestrojku. Odvtedy som v mobile roky nosil rozmery na lexan, čo by sa tam hodil. A roky som to ignoroval, až minule na pive s nami sedel chlapík, čo robí vo firme, ktorá to predáva a reže. Ta čo už, na veľké prekvapenie mojej drahej, som hneď po vysvedčení narval falat krytiny do auta a tešil som sa, aká to bude brnkačka na pol hodiny. Veď aj bola. To už bol u nás aj Števo s rodinou. Pekne som to nameral na milimeter presne a odrezali sme to jedna radosť. Tá ma rýchlo prešla, keď som lexan skusmo položil na svoje miesto a tam sa ukázalo, že ako celý dom, tak ani strieška netrpí jediným pravým uhlom. Na jednej strane vznikla šikmá fuga 5cm a na druhej zase toľko prečnievalo. A je to! Na šľak trafenie, taká chyba a akurát pred celou famíliou. Moja polovička pribehla práve vo chvíli, keď sme zvažovali, ako to opraviť a zaretušovať. Nikto by si možno ani nevšimol. Ale nepodarilo sa a ja som si vypočul manželkine uštipačné poznámky o tom, že dolepovať z viacerých kúskov to určite nebudem. Ale dolepil som a jak nové (kým sa niekto lepšie neprizrie).

Pracovne hádam aj stačilo.

V sobotu došli svokrovci, najedli sme sa v Kolibe a prešli do Ľubovnianskych kúpeľov. V nedeľu prišli Števo s Martinou a chlapcami. Pokojný pobyt sa týmto skončil. Pri chlapcoch bolo o program postarané. Lukáš sa klasicky nahučal, ozaj obdivuhodný výkon, dať mu dynamo do úst a svietime do jesene. Ale bolo to v pohode, my sme síce odvykli, ale neprekážalo nám to a aspoň bolo veselo.

Po veľkom úspechu spred týždňa som dal repete s Urfa kebabom. Pošiel rýchlo, myslím, že chutil. Manželka ma rozosmiala ešte v mäsiarni, že vraj priveľa mäsa som kúpil!

Malý Lukáš bol príčinlivý nielen verbálne a všetko ho zaujímalo. Čistenie kozuba sa stalo jeho prácou a mačky žobrošky tiež nakŕmil. Pod Nininým patronátom makali aj s Tomášom jak šrubky a zbierali šišky z pozemku.

Inak vládla v obci všeobecná pohoda.

Svokrovci išli večer domov. Na druhý deň sa poobede oteplilo a mi sme sa vybrali do Kamenice na farmu a na hrad. Ukázalo sa, že farma a koliba je otvorená iba v piatok a cez víkendy. Zaparkovali sme teda rovno pod hradom a pustili sa náučným chodníkom hore. Bola tam aj odbočka na krížovú cestu, ale tú sme nepotrebovali. Aj bez toho si rodičia so svojimi chlapcami užili riadnu kalváriu, len asi nebola taká dušu obrodzujúca. Moje kvetiny cestou nazbierali kvetiny do herbára a ja som našiel skamenenú ulitu.

Náučný chodník aj hrad sa za 12 rokov, odkedy sme tam boli naposledy zmenili na nepoznanie. Klobúk dole. A to nehovorím o výhľadoch na Šarišský hrad, Prešov, Potoky-Lúčky a okolité Šarišské bradlá. Jednoznačne odporúčam ako tip na rýchly výlet.

Cestou domov som pod naším hradom odchytil chlapíka, čo dodáva palivové drevo. Hneď sme dohodli rýchly kšeftík a na druhý deň doobeda mi k šope nasypali 5 priestorových metrov naštiepaného a narezaného buka. Parádička, žiadne starosti s pílením, len to naskladať. Aj chlapci boli nadšení, keď sledovali, ako sa vyklápa vlečka.

S ukladaním pomohla celá rodina a (zase mi prichádza na um Dickens) vďaka detskej práci sme za hodinu a pol nemali čo robiť.

Na ďalšie štyri zimy máme vystarané. Dobre potom padol obed u Franka a káva v Ľubovnianskych kúpeľoch.

Ďalšie dva dni sa počasie zopsulo a Števovci išli domov. Veľa sa toho robiť nedalo, čítali sme si, kukli Tour de France, Sagan vyhral etapu a hajde domov.

Napriek počasiu bolo výborne, oddýchli sme si a ja teraz zarezávam v práci. Saša večer odlieta z BA na Maltu na týždenný pobyt v rámci programu Erasmus. Ešteže máme veľké decko a skoro žiadne starosti. Čo znamená, že večer môžem bez problémov zbehnúť na pivo.