To co ma byt?! Pred dvomi tyzdnami slniecko, 24C a veget v trickach a teraz taka kosa. Na Velku noc sa april drzal svojho mena. Slnko vystriedali oblaky a dazd, ked prestal fukat severak, dalo so vonku co-to porobit a potom zasa utiect pred snehom a mrazom.

S familiou chodievame na sviatky na chalupu a dufali sme, ze sa trochu prevetrame. Priroda nas vsak radsej usadila ku kozubu a bolo nam fajne aj dnu. Ved co cloveku chyba, ked utecie pred olievacmi a hlukom malomesta.

Drobne havarijne situacie nas neobisli ani tentokrat, ved bez nich by bol zivot chalupara dost nudny.

Po tom, co som si odbil rutinnu pracu zahradkara a orezal par kriakov a stromov, ukazal sa este jeden adept na orez. Velka stara vrba za plotom, az hen z druheho brehu jarku si povedala, ze by nebolo od veci sa zrutit do nasho dvora, rovno na detsky domcek. Nastastie ho neposkodila, ale po trojhodinovom boji s konarmi a hrubym pnom som nakoniec zvitazil a pol kubika noveho dreva sa uz susi za sopou. A ja naivka som si zobral veci na behanie a bicyklovanie! Po narocnej drevorubacskej seanse som si dal par poldeci, pivecko a spat.

Pokojny spanok na nasej pustatine nam ale nebol dopriaty. Okolo tretej rano ma v nasej podkrovnej spalni prebudilo zname dupotanie. Nejaky dzvir si dal nocny okruh len par cm za drevenou stenou,a to hned viackrat. Ta fasa! Kuna, co ine? Rano som obehol strechu a nasiel som tu hnusnu dieru. Vedel som o nej uz dlhsie, ale bol klud a ja som sa akosi nikdy nevedel prinutit s tym nieco urobit. Medzi stresnou krytinou a spodnym podbitim je medzera na prevetravanie. Ta je po celom obvode zakryta mriezkou, akurat na pol metri je ta strbina sirsia a sietka ju nezakryla. Chlpaty obyvatel si cez nu hned nasiel cestu do luxusu. Vychodena doska a diera v izolacnej vate boli toho jasnym dokazom.

Nevadi, problem – riesim. Material aj vercajg mam, haKUNA matata. Pol dna sme buchali a durili patkana von, ak by bol nahodou dnu. Ked sme usudili, ze priestor je vycisteny, dieru som zapchal PUR penou a na to este zalozil kovovu siet. Cista praca.

Vecer moja Sasenka vysavala podkrovie a ajhla, znamy dupot. Ak ma mal trafit slak, tak toto bola vhodna chvila. Ten paznecht bol stale v dome a teraz sa nemal ako dostat von. S baterkou v ruke som ho na rebriku polahky vystopoval. Kuna s bielou hrudou zufalo pobehovala priamo za mriezkou sem a tam. Nakoniec vysilena a vystrasena ostala na jednom mieste. Vysiel som az k nej, moje prsty a jej nufak delila iba miezka a jej pohlad jednoznacne prezradzal, co si o mne mysli. Volky-nevolky, musel som rozstrihnut povodnu umelu mriezku, aby sa vyslobodila. Nebolo mi vsetko jedno, keby mi skocila do ksichtu. V duchu som si aj epitaf vyhutal:

Junaka, co lezi tuna,
besnym zubom kusla kuna.
Slaba boli utecha
injekcie do brucha.

Pohreb sa nastastie nekonal, bestia zdrhla do temnot podkrovia tesne pred otvorenim plastovej opony. Uz som ju nevidel. Do odkvapu som nasypal muku, aby som v nej videl stopy, a takto vedel, ze je uz prec. Pred spanim som to parkrat skontroloval, ale nic. Spanku som sa vsak nedockal. O druhej v noci zacal skutocny cirkus, potvora behala sem a tam a ocividne nevedela najst vytuzenu dieru. O tretej prestal dupot a spustilo sa dunenie plechov. To som uz nevydrzal a vybehol von na rebrik. Stopy v muke ziadne, lebo medzitym zaprsalo. A plechove zvuky robil prave odkvap. Usudili sme, ze kuna konecne zdrhla. Do rana bol pokoj. Ten bol aj nasledujuce dni, nuz som zapchal dieru a bol pokoj.

Dalsie dni sa nedialo nic, teda ak neratam schizofrenicke vyciny pocasia. Dazd sa menil v sneh a raz aj na krupy. Najprv padali len take polystyrenove gulky, ale potom aj vacsi ladovec. Zem ich nechcela prijat a vytrvalo topila vsetko, co na nu dopadlo.

Fyzika vsak nepusti a ked o polnoci bolo –5C, mokry sneh sa v parcentimetrovej vrstve udrzal, hlavne na strechach. A tam aj pekne krasne zamrzol. A pri vychode slnka, prve luce zacali topit tuto masu a ta sa s prisernym skripotom zosuvala po plechovej streche. Tri hodiny sme to vydrzali a potom radsej vstali. Opat sa clovek nevyspal.

V pondelok, som ako jediny chlop v dome schytal krik a nadavky zien a poobede sme uvolnili svaly na wellnes v Ruzbachoch. Noc bola pokojna, konecne som sa vyspal. Za hustej snehovej metelice sme sa zbalili a ukoncili prazdniny. Tesim sa na maj.