Zima-nezima

Slak ide trafit z tejto zimy asi kazdeho. Dufal som, ze pred druhou operaciou si trochu zabezkujem. Velky prd. Pred mesiacom sme boli na vikend v Tatrach a to sme netusili, ze ta nadhera bola asi posledne predstavenie tejto zimy.

Ked sme v piatok dosli, nebolo ani trochu snehu. V sobotu sa Perinbaba nezastavila a v nedelu sme sa uz len kochali.

Dalsie dva vikendy sme stravili na chalupe. Sneh sa sice uplne nevytratil, ale najviac ho ostalo asi na dvore. Dole na poli to na bezkovanie nebolo. Ale aj tak bolo fajne.

Inak, 6-8C v januari a februari? Najviac tym trpi moja najdrahsia, lebo ked je nad nulou a nefuka, chodim von v tricku. Vtedy sa tvari, ze ma nepozna. Otravne prihody sa ale stupnovali a posledna kvapka bola, ked si ma v jeden den trikrat splietli v obchodakoch s predavacom a pytali odo mna radu. Preventivne som zacal nosit aj dlhy rukav. Vecer do krcmy je to uz v pohode, popri Toryse ma nikto nezastavuje. Pravdou vsak je, ze sa mi nejak stale nepodarilo zanorit. Parobci uz funguju aj v Presove. Pod nazvom Ladoborci sa kupu v nedelu na Sigorde.

A zase kripel

A tuto zimu uz ani nezanorim. Vo stvrtok som bol na druhu operaciu kolena. Robili mi plastiku toho roztrhnuteho skrizeneho vazu. Tentokrat to uz skutocne nebola brnkacka. Odstrihli mi jeden z troch neporusenych vazov na vnutornej strane kolena, navrtali dzurky v kostiach nad a pod kolenom a do nich dali ten vaz. Zaskrutkovali to tam  a bolo. Clovek zasne nad dnesnou technikou. Styri smiesne dierky v kolene a bolo. Opat som bol na sukromnej jednodnovej klinike Sofyc. Operacia trvala vyse hodiny a podarila sa bez problemov. Na rozdiel od prvej operacie si ma teraz nechali aj cez noc. Liali mi do zily lakocinky proti bolesti a bolo mi fajn. No, az tak fajn nie. Bol som cely uboleny. Ale na druhy den poobede, to som uz bol doma, sa to zlepsilo a tabletky proti bolesti som vysadil. Len sem tam ma sklbne od bolesti, ked spravim blby pohyb. Boli prave to miesto, odkial mi odfikli ten vaz. Po troch dnoch sa citim dobre, chodim o barlach a moje zeny sa o mna staraju. Nohu trochu natahujem a rozcvicujem. Vacsinu dna polihujem na gauci, sedenie pri PC ma este bolelo, az dnes sa to ako tak da. O 10 dni mozno vysadim ortezu, ktora mi pri pohybe fixuje nohu a neskor aj barly. Gerlach vidim na september.

Injekcna padavka

Priznavam poctivo, injekcie neznasam. Bolest mi nevadi, ide o ten blby pocit. Zacalo to uz pri mojom prvom pokuse darovat krv, ked po odbere skusobnej vzorky a pohlade na bledeho mna ma doktorka poslala domov. Injekcie sice prezijem, ale radsej by som povysaval cely byt. Za posledne tri mesiace som absolvoval dve predoperacne vysetrenia. Na prvom sa im podarilo odobrat krv az na druhy vpich. To bolo tym blbym otuzovanim, zily boli stiahnute. Druhykrat som prisiel naobliekany, ale nepomohlo. Zase na dvakrat. Prva operacia to priklincovala. Lezal som na stole, sestricky so mnou zartovali a pokusali sa napichnut infuziu. Ha, na treti pokus! To som im uz v dost zelenom stave septal, ze do mna nemusia nic pustat, o chvilu im aj tak odpadnem.

Vsehomir sa na to uz nemohol pozerat a rozhodol sa, ze zo mna spravi chlapa. Den po prvej operacii som od doktora vyfasoval balenie 10 injekcii, ktore som si mal pichat kazdy den do brucha, proti tromboze. Uplne vazne som si myslel, ze doktor sranduje. Ja sam a do brucha ?! Nesrandoval. Sestricka mi s gustom ukazala, ako sa to robi a skodoradostne poslala domov. Uf. Zvladol som to. Po prvej vcielke som musel udriet poldeci a aj tak som sa este hodinu klepal. Potom sa to zlepsovalo, ale aj tak ziadna vyhra. Stacili dva mesiace a vsetka nadobudnuta otrlost bola ta-tam. Z balenia mi ostava este 8 injekcii a poldeci musi byt stale poruke. No nic, su aj horsie veci.