Ani sme sa nenazdali a Tonco, a s nim aj my, omladol o dalsich 5 rokov. Osadenstvo, takmer identicke s tym z predoslej oslavy, sa rozhodlo, ze nacim strovit dalsi 50L sud piva.

V piatok som u Maja Vy mal okrem neho vyzdvihnut aj Tona a Riciho. Hned som mal tusit ako sa bude cela akcia vyvijat, ked som na nich pred domom cakal v kose 15 minut. Chlapci prisli veseli, neberuc ohlad na sofera, dusovali sa, ze nemohli zbehnut skor, lebo nejaka zabudnuta flaska u Maja este nebola prazdna. To som este netusil, ze dobre uz bolo. Ked sa matohy nakladali do auta, zistovali, ci nezabudli na poldecaky. Myslel som si, ze ma natahuju a robia si srandu. Ha. Este som si ani pasy poriadne nezapol, a osviezujuca lesna vona nasho narodneho klenotu sa sirila po celom aute z novootvorenej flase. Chlapcom na vlastnom zivote ocividne velmi nezalezalo. Rehotali sa, pospievali a pred kazdou krizovatkou mi vyhlad narusila flaska pred ocami, ktoru sa mi niektory chytrak pokusal vopchat do gagora so slovami: “Sak si daj!”. Na Pustom poli uz mali namale a bol by som ich tam vylozil. Ale nie, v pohode, to uz je udel sofera, ked vezie veselych truhlikov.

V Plavci nas uz cakal Majo B a onedlho dosli Rasid s Davidom. Sud sme rozbehali bez problemov a vecer sa zacal. Mino dosiel rovno z Popradu z firemnej oslavy, doviezol ho Martin. Posledny sa ukazal Trenki. Ten presunul termin prichodu zo soboty, aby zastihol Riciho, Rasida a inych a mohol s nimi pokecat. Nie vsetky jeho plany mu bolo umoznene zrealizovat.

Vecer sa uberal pekne, zabava neviazla. Za povsimnutie stoji hadam zopar momentov. Ja s Davidom sme von v kozube spravili pahrebu, aby sme nasytili hladne krky grilovanou krkovickou a klobasami. Chlapci sa ukazali ako solidarni kamarati a nenechali nas von samych.

Najprv objekt R, ktoremu sice prazdny, ale aj tak vypovedal sluzbu zaludok. Ani hlava nechcela spolupracovat. Na cerstvom vzdusiku si klakol do travicky na styri s celom na zemi a vsetkym ukazal, co si o nas mysli. V tejto pokornej modlitbe zotrval nejaku hodinku. Sice netrafil smer na Mekku, jedine zeby sa koran mylil a Mohamed zdrhol z Popradu, ale Alah jeho zaludocne modlitby aj tak vyslysal a dozicil mu az do rana spokojny spanok.

Ako jeho prvy zachranca sa prekvapivo ukazal objekt T, ktoreho spevacke centrum mozgu sice kulminovalo, ale ocividne na ukor centier ostatnych. Desiatky krtincov sa ukazali ako vyzva, s ktorou sa zacal hrdinsky pasovat. Smelo medzi nimi kluckoval, nic nedbal na pady do makkej travy a blata. Chvilu spolu podebatoval s R recou, ktorej rozumeli iba oni dvaja a potom raz kludne, raz agresivne posedel v altanku. To tam uz dosli aj ostatni a myslim, ze zabava bola OK.

V jednej chvili prislo aj objektu M nejak luto, ze co ja tu frajerujem s otuzovanim a ukazal nam, ako sa to ma robit. Vyzliekol sa od pol pasa hore a tiez si trochu pobehal medzi krtkami. Treba ale povedat, ze okrem toho som na nom vacsie priznaky unavy nevidel. Posedel a sam sa neskor slusne ulozil do postele.

Potom to uz vsetko prebehlo vo vsetkej pocestnosti. Postupne sa vsetko ulozilo spat. Objekt T okolo polnoci obzil, tak som s nim aj s Davidom pokecal do pol piatej a isli sme spat.

Rano dosiel Matus, velmi to dolezity kamarat. To je nas zdroj vinovice z Tokaja. Priviezla ho frajerka, ale Matus sa ukazal ako dobry strateg. Katka cez den odisla a stavila sa po neho az vecer.

Matus vystriedal Maja B, ktory musel odist domov. Az pri odchode sme sa dozvedeli, ze aj on ma narodeniny. Tak este raz, a myslim, ze za vsetkych: “Vsetko najlepsie, Majo!” Na obed sme navarili Hovädzie bourguignon. Najviac sa opat pricinil David. Pomohol aj oslavenec, ktoremu ale jazyk pracoval neporovnatelne rychlejsie ako ruky, ked sa mordoval s krajanim mrkvy. Vysledok nebol zly, ale osobne mam pocit, ze som aj lepsie navaril. Ale to ja mam skoro vzdy vyhrady k jedlu, na ktorom sa podielam Co ale urcite smakovalo genialne bola domaca hruskovica od Matusa. Doniesol len na kostovku, zatial sa neda objednat ako vinovica, skoda.

Chlopi si medzitym zahrali sipky, co Trenkiho najprv potesilo, ale pri konci uz menej. Ukazalo sa, ze realita je trochu ina ako na Xboxe, kde v sipkach nabije celu familiu. Trenki, Mino a Rici poobede odisli domov.

My sme sa preluftovali na hrad. Matusa tam potesil novy altanok, ktory zasponzoroval jeho chlebodarca O2. Zabava v ten den bola skvela, Matus je znamy bavic, nas huronsky rehot otriasal oknami.

Vecer sme grilovali, ked sa z tmy zjavil s celovkou na hlave a reflexnymi pasmi po celom tele nejaky prizrak. Bol to Majo Vo, ktory na zaobstaral sud a hned aj skontroloval, ci pipa funguje. V priebehu vecera dohnal svoj deficit a vsetci sme posedeli a vyborne pokecali.

Rano dostali chlopi necakany zachvat zodpovednosti asi sposobeny mojim vaznym varovanim vecer predtym. Zobudil som sa totiz za zvukov vysavaca a strngajuceho riadu v umyvadle. Borci sa ponahlali domov, tak nas tam nechali s Majom Vo samych. Dopratali sme a na obed som bol doma.

Vyborna akcia, som rad, ze sme sa s chlopmi po dlhsej dobe videli. Ucastnikov zajazdu mozno potesia vsetky fotky.