Jozin s Rekou dosli na rodnu hrudu a pozvali nas na chalupu do Chmelovej. Vraj na bulharke pivecko “Stara stolica”. Otak s Cikym sa operativne dohodli a dosli az hen z Viedne a Presporku. Aj Trenki vymenil manzelkine narodeniny za kamaratov. A z Presova sme sa dotrepali my, s Rasidom a Ivanom.

Domaci pan nalieval, domaca pani nakladala na stol. A bolo veru co, napiekla vyborne maso, kuskus, salat a aj kolacik sa nasiel. V poldecovych intervaloch sme sa zalabdali do stvrtej rana. Prebrali sme vsetko a vsetkych. Aj bociany vraj nizko prelietavali. Obozretni soferi isli spat skor. Jeden menej obozretny to tahal az do druhej. Rano hordu pijakov prebudil budicek. Nebudem tu pouzivat vzletne slova, poviem ako bolo. Jozin nas jednoducho vyhodil. S Rekou sa ponahlali na vlak a lietadlo. Takto veru kamarati nebudeme Soferovi Rasidovi nepomohol ani zadrzany dych. Ked presiel okolo Ota, toho skoro o zem seklo. Spolu so svojou posadkou tvorenou Ivanom radsej ostal na nejaky cas v Bardejove, kym ladviny trochu nezapracuju. Inak, vsetci sme boli slusne, ani hlava ma neboli. Dobre padlo sa tak stretnut.