Tohtorocne, vlastne uz minulorocne, sviatky nam pekne vysli. Nam pohanom Vianoce zacali a aj skoncili na Stedry vecer. Co bolo fajn, pretoze uz na dalsi den zmizol vsetok sneh. Nina dostala vsetky darceky, ktore chcela aj nechcela, takze bola vytesena. Musim povedat, ze s mikroskopom sme sa vysalili vsetci. Da sa pripojit aj k PC, tak neskor poslem aj nejake fotky.

Okrem toho sa nam zacali 2 tyzdne jedenia a nicnerobenia. Travenie dostalo zabrat, ked tyzden kapustnice vystriedal tyzden sosovicovej. A to este bola v plane fazulova, ale to sme uz radsej zrusili. Musim sa pochvalit, aj na zabijacke som bol. Prvykrat som pod dohladom otca kapra zabil a aj kompletne spracoval. Doteraz som sa len prizeral, ako to robi on a vyhovovalo mi to. Doma som potom odrezanou hlavou, ktora skoncila v halaszloch, strasil moje krasotinky. Sasa jacala podla planu, s nasim malym humusakom Ninou to az tak nezamavalo. Jaj, lakocina na tanieri.

Na Stefana sme sa tradicne stretli velka partia. Tohto roku to bolo obzvlast dobre, lebo prisla kopa ludi. Vynimocne si vsetko pamatam, takze super bolo.

Horsie sa uz bojovalo na druhy den na futbale. Dosiel aj Oto a obaja sme lapali po dychu. Vecer sme sadli dalsia partia s Isiou, PPem a Branom.

Mladomanzelia Jozin s Rekou si uzivali svoje pastorale na chalupe v Chmelovej. V sobotu 29.12 sme ich tam my vsetci, detmi obdareni, navstivili. Ciky a Maja + 2 ratolesti, Trenki a Alena + jeden synator, Oto a Ada + 2 dievky a Sasa so mnou + Niniak. Vsetci sa posankovali v nedalekej Regetovke, aj fotrici museli, hlavne Oto sa cinil. Pod verbalnym dohladom uja Ivana a manazerskou taktovkou uja Jozina napiekli tety palacinky, ktore detvaky zlikvidovali o dost rychlejsie, nez Jozin stihal natierat. Decka sa ostali hrat v obyvacke a my sme mali pokoj v kuchyni. Akurat par soferov z nas lacne zazeralo na minajucu sa flasu marhulovice. Nuz, Ciky to vymakol, ostavali aj cez noc. Na buduci rok musime vymysliet rodinneho silvestra.

Nas cakala chalupa, kde sme dosli vecer, zakurili a aj vodu rozbehali bez vacsich problemov. Aby vsak nebola nuda, vzdy sa nieco musi najst. Najprv to bola mys v komore. To bolo prvykrat, odkedy mame chalupu, ze sa hlodavec dostal az dnu. Dovtedy behali len po povale. Pozmetali sme mysince, vyhryzenu izolaciu, vyhodili rozhryzene potraviny a po par hodinach mi mila rysavka zltohrdla (Apodemus flavicollis) sadla na lep, a to doslovne.

Rano sme sa zobudili do riadnej kosy. Konvektor bol chladny, asi je prave vypadok nizkej tarify elektriny, vravime si. Ked vypadok trval uz par hodin, zavolal som do elektrarni. Po viacerych natahovackach, navsteve suseda elektrikara a aj servisaka od elektrarni sa neochotne podvolil, ze chyba je v elektromere, ktory nam menili len pred rokom. Slubili hned vymenit, co sa dosial nestalo, ale aspon nam rozbehali provizorne riesenie.

A co sneh? Bol, vsade a dost, na rozdiel od Presova. Bohuzial bol zamrnuty a ladova skrupina sa pod nohami prelamovala. Nine to na bobovanie stacilo, ale bezkovat som vsakl nemohol.

Na silvestra sme klasicky navstivili Pieniny. Z Lesnice sme sa popri Dunajci presli do polskej Sczawnice. Cestou sme minali kvanta polskych bratov, ktori si z Lesnice niesli v igelitkach silvestrovske nakupy. Podaktori sa z tolkeho nakupovania uz tackali, ale pri pade drzali balans excelentne a Becherovky a piva sa na ladovom chodniku nerozbili. V mestecku to zilo, dali sme si zurek v chlebe.

Vecer nas kvalitny televizny program prinutil usporiadat turnaj v sipkach a bolo nam veselo az do rana. Sampus, rakety, prskavky, o jednej spat decko, o druhej spat my.

Na druzobnej chalupe v Chmelovej sa mal konat riadny basavel. Boje boli asi krute, zrejme v nich vsetci padli, pretoze dodnes sa ani jeden z ucastnikov neozval.

Na novy rok to bolo len zranie a vyvalovanie. Par prechadzok, na ktore som moje mile musel doslova vykopat z domu a to bolo vsetko. Vonku bielo, dnu plapola ohen a je super teplo. Pri prijemnych 24C sme sa museli len usmievat, kedze doma sa nam za 10 rokov nepodarilo ani pri max. otvorenych radiatoroch prekrocit 23C, normalne mame problem dosiahnut 22C. Raz sme vybehli na vylet do Zdiaru, dali si sfusovany jeleni gulas v Belianskych Tatrach a to bolo vsetko. Bezkovat sa tam nedalo a lyziarska skolka bola plna. Chceli sme Ninu dat instruktorovi na dalsie dni, ale uz nam neprialo pocasie. Vecer krasne nasnezilo a rano uz kvapkala voda zo strechy. Naviac, posledne dni boli silne fujavice. Po prechadzke dobre padlo poldeco-dve. Bola to jednoducho zimna idylka na sedenie dnu. Vobec sa nam nechcelo ist domov a tak sme nestihli ani svadbu nasho kamarata Sarika.

Nakoniec prajem vsetkym, ktori to docitali az sem, stastny novy rok 2013, dostatok zdravia a viac dobrej nalady, aby sme neboli furt jednym z najpesimistickejsich narodov sveta!