Matusa poznam od minulorocnej cesty po Balkane. Okrem toho, ze je to super partak, tak na jar nam kupil dvoch cunikov a do vcera ich choval na cistej bio strave – zrno a kozie mlieko. Futbalovo-pivna uderka v zlozeni Tono, Mino, Rasid, Rici a ja nasadla v sobotu do aut, a pocuvajuc zabijackovu hymnu od Kabatu, vyrazila do Michalian (nie Sarisskych) v tokajskej oblasti. Prasiatka uz boli o pol siedmej hore, rovnako ako aj Matusov otec, coby hlavny masiar, jeho dvaja bratia Marek a Jano. My patka z mesta sme boli v roli hantlagerov na pridelenu spinavu robotu, ale vacsinu casu sme iba zohrievali poldecaky v ruke. A nemozno zabudnut na suseda snajpera, ktory doniesol pistol a zniesol svinky zo sveta. Vsetko to prebehlo pekne rychlo, pasici nestihli ani poriadne zakvicat. Tono, Mino  a ja sme brali vacsieho 165kg a Rasid s Ricim mensieho 113kg.

Prasiatka sme opalili a oskrabali.

Po vypitvani sme trochu ligli, aby sa ruky netriasli.

Svine este ani neboli obidve na stole a Matusovi dosla tretia flasa vinovice. Na to sme boli samozrejme pripraveni a kazdy vytiahol po flasi borovicky, ktore do vecera pokapali.

V prvotnej faze chlopi porciovali maso nahrubo a my sme len cumeli.

Potom sme sa tiez pridali, odstranovali sme koze, krajali slaninu na smalec. V paraku sa zatial varilo, co sa varit malo a nakoniec sme z toho narobili jaternice a tlacu.

Niekto makal a niekto si iba vysprtaval zbytky masa, co pokvaril z varenej kopy.

Casovo sme na tom boli vyborne, kazdy sa tesil na klobasky. Dochucoval Marek, mleli a do crievok tlacili Marek, Jano a otec. Tono mal na starosti rozuzlovanie crievok. Za poldeco si mohol clovek zazelat z balonika zirafu, ci krtka.

Medzitym sa nam skvarili skvarky. Treba povedat, ze len co sa dokoncila prva varka, vrhli sme sa na ne ako kobylky a pozrali riadnu kopu s chlebom a kyslou uhorkou.

Musim podakovat aj Matusovej mame, ktora nam pripravila masko s kapustou a zabranila tak tomu, aby s nami ohniva voda sekla o zem. O jedenastej sa konecne dokoncili posledne skvarky. Vsetci uz boli riadne dobiti a tak sa islo bez namietok spat.

Matus nas naskladal do izby na zem a sam zaliezol k frajerke do druhej.  No to je teda pohostinnost 🙂

Dnes rano sme vsetko podelili a odfrcali domov, kde ma uz cakala Sasa, aby napiekla rezne. Chcem este raz podakovat Matusovi a jeho rodine za ochotu a vsetku strarostlivost. Najblizsi mesiac dostane moj cholesterol veru zabrat. A v stredu maju dojst vyudene klobasky, jak sa tesim!