Aj tohto roku som sa nejak ocitol na geografickej exkurzii katedry geografie v Kosiciach. Tentokrat si Tono, ako jediny pedagog, zobral na musku Balkan. Okrem studentov sme tam boli 6 externisti. Lepsie povedane okrem studentiek, lebo tych bolo cez 20 a chalanov iba zopar. S externymi sme vytvorili veselu grupu, bol medzi nami aj Robo z minuleho roku. A samozrejme soferi Oto a Lubo, s ktorymi sa poznam este z Ruska.

V tomto prispevku je len par fotiek, kto by mal zaujem, moze si pozriet cely fotoalbum, kde som toho vybral viac.
Itinerar
Z Kosic sme to rychlo rezli do Belehradu, potom zastavka v Kragujevaci. Odtial napriec Srbskom cez vyznamne klastory zapisane v UNESCO. Obisli sme Kosovo a dostali sme sa do Macedonska. Pri Skopje sme pozreli prekrasnu priehradu Matka v kanone s unikatnymi jaskynami. Dalsim zazitkom bolo obrovske Ochridske jazero a starobyle mesto Ochrid. Cestou domov sme este navstivili hlavne mesto Skopje.

View Balkan 2010 in a larger map
Srbsko
Sever Srbska – Vojvodina – je sama rovina. Dunaj si tecie pomedzi lany urodnych poli. A sadov, vsade sa to len tak modrelo slivkami. A nasi juzni bratia veru vedia ako schasnovat tieto dary prirody.
Belehrad
Zacali sme pramo v centre nad sutokom riek Sava a Dunaj. Vrch s pevnostou a parkom nesie turecky nazov Kalemegdan. Je odtial uzasny vyhlad na cele mesto. Stretli sme sa tam s nasou krajankou Anou, ktora studovala v Kosiciach a poukazovala nam mesto. Nakoniec s nami ostala az do konca cesty.

Vecer sme zabivakovali u Ankinych rodicov v nedalekom mestecku Stara Pazova. Bol to pre mna zazitok. Mesto ma 15 000 obyvatelov, z toho 6000 Slovakov. Tohto roku oslavovali 240 rokov od svojho prichodu. Pokecali sme slovenconou krajsou nez ma Janco Slota a ku vynikajucej klobase sme udreli slivovicu. Vsetko domaca vyroba. Podozvedali sme sa fakt zaujimave veci o nasich krajanoch. Napriklad, nie je to sice pravidlom, ale typicky slovensky dom vo Vojvodine ma svetlomodru farbu. Suvisi to s farbou uniforiem, ktore tu nosili slovenski vojaci za Marie Terezie.

My sme sa rozlozili na dvore, rovno pri cunikoch. Bola romantika.

Rano sme zamierili do mesta Kragujevac. Zastavili sme sa nad mestom, kde je rozsiahly park sluziaci ako pamatnik obetiam vojen. Zhora je pekne vidiet cele mesto. Okrem ineho je tam aj pamatnik 44 slovenskym vojakom, ktori boli v 1918 popraveni, lebo odmietli bojovat proti slovanskym bratom. Urcite mnohi z vas poznaju filmovu klasiku Štyridsaťštyri, ktora o tom pojednava.

Zabudol som spomenut, ze po cely cas sme mali krasne pocasie. Az prilis. V kuse sme boli lepkavi od toho sparna, aj ked autobus mal klimu. Preto padlo vhod jazero hned pod pamatnikmi.

Nasledujuce 2 dni sme navstivili 4 pravoslavne klastory. Niektore su zapisane v UNESCO, vsetky su aktivne a zasadene do malebnej prirody. Skutocne, genius loci tychto miest spociva v prostredi, stovky rokov starych freskach a bozskom klude. Studaci to sice velmi neocenili, nudaa, ale ja som si to uzil. Nebudem tu popisovat kazdy osobitne, iba ich vymenujem.
Zica

Studenica
Krasne prostredie v horach, aj sme tam bivakovali.

Sopocani

Djurdjevi Stupovi
Dominanta na kopci, bolo odtial vidno aj Kosovo.

Mozete si pozriet aj interaktivnu panoramu.
Novi Pazar
Dost bolo svatuskarenia, tam na juhu uz aj tak naberaju na pocetnosti moslimovia. Bolo to dobre vidno v meste Novi Pazar, kde sa mesity a turecky vplyv nedali prehliadnut.

Nedalo mi a v centre mesta som tiez nafotil interaktivnu panoramu.
Kopaonik
Smerom do Macedonska sme obchadzali Kosovo a smykli sme to cez pohorie Kopaonik. Tento uzasny narodny park pripomina Nizke Tatry. Absolvovali sme tam aj “vrcholovu” turu na kopcok Gobelja.

Macedonsko
V podhori, este na srbskej strane, na luke za domom chlapik prave otvaral kemp. Boli sme asi prvi navstevnici. Teren este nemal dobre upraveny, ale aspon tam mal stanok s pivom a kadibudku. Rano sme frcali do Macedonska.
Staro Nagoricane
Mala dedinka cestou, je tam kostolik sv. Juraja.

Priehrada Matka
Nedaleko Skopje sme zabivakovali v rekreacnom komplexe Treska. Bolo tam umele jazierko a bazeny.
Bol to vychodiskovy bod na druhy den, kedy sme sa vybrali na turu k priehrade Matka na rieke Treska. V Macedonsku bolo vidiet este vyraznejsie zastupenie moslimov. Stihle minarety sa cneli k oblohe ako rakety na Bajkonure. Cez takuto moslimsko-krestansku dedinu Glumovo sme presli popri rieke az k priehrade. Vymakli sme akurat nejake velke svato, takze vsade bola kopa naroda, pretoze je tam vela putnickych miest. Ale len po priehradu.

Za priehradou nas cakal prijemny sok. Nadherna sceneria niekolkokilometroveho kanonu, ktory je prespikovany jaskynami. Nazyva sa to tu aj raj speleologov. Nachadza sa tu aj podvodna jaskyna Vrelo, v ktorej potapaci drzia europsky hlbkovy rekord, nejakych 280 m. Hned nas odchytil chlapik hovoriaci po slovensky. Vysvitlo, ze byva v Blave, iba v lete tu podnika s vyhliadkovymi plavbami. Spravil nam cenu a tak sme o par minut sedeli v clnoch a isli si pozriet jaskynu Vrelo. Stalo to za to.

Nad podvodnou jaskynou Vrelo je aj taka mini jaskyna s netopiermi, tam sme si to obzreli.

Vrelo znamena zriedlo. Je to preto, lebo tam vyviera pramen pod hladinou rieky a voda sa tam da pit. Clnmajster nam to aj predviedol. Voda tam je priezracna a scerena (foto vlavo). Hned vedla sa nachadza aj vchod do jaskyne Vrelo, ktory je par metrov pod hladinou, ale v kristalovej vode ho je vidno (foto vpravo).

Ochrid (Ohrid) a Ochridske jazero
Soferi mali prikazanu 24 hodinovu pauzu, tak sme sa usadili na 2 noci na juhu v meste Ochrid v kempe pri jazere. Bol to dobry tah, lebo som ani netusil, ze budeme pri mori. Sice sme neboli, ale vyzeralo to tak. Jazero je obrovske a unikatne. Nevidno druhe brehy, jeho maximalna hlbka bola doteraz namerana 312 m a voda je taka priezracna, ze potapac nasinec by sa zblaznil od radosti – viditelnost 20 m.

Okamzite sme sa vykupali a jeden cely den sme venovali mestu Ochrid. Je to starobile mesto so 42 000 obyvatelmi, pevnostou a kopou klastorov a kostolov, nehovoriac o tom vyhlade z kopca. Hore sme stretli skupinku Slovakov. Bol to spevacky zbor z Prievidze, ktory sa tu zucastnoval tradicneho festivalu. Vraj poobede spievaju dole v meste v kostole sv. Sofie.

Po par hodinach na hradnom kopci, nas za eurac chlapik previezol lodkou do centra mesta.

Tam sme narazili na sv. Sofiu a hla, o 10 minut nastupili nasi. Perfektne nacasovanie a perfektny spev.

Zvysok dna sme sa preflakali po meste. Vecer bol v kempe na terase pijales. Bacik tam hral na klavesy a pustal mikrofon do publika, balkanske karaoke. Bola super zabava, k miestnym sme sa pridali aj my. Tono, ako spravny veduci, nahnal baby od stanov na parket. Na nase blondiny sa miestni parobci lepili ako sopel. Rano o siestej, kedy sme odchadzali do Skopje, sme aj mali urcite problemy pozhanat zatulane ovecky do kosiara.

Na Skopje nam ostalo len par hodin, tak sme si ho pozreli z rychlika. Celkom pekne mesto. V 1963 znicilo zemetrasenie polku mesta, tak museli vystavat vsetko nanovo. Dodnes s tym neskoncili. Stara albanska stvrt je malebna. V novej casti je pamatny dom matky Terezy, ktora odtial pochadza. Zo starej stanice, znicenej zemetrasenim spravili museum. Nechali na nej zastavene hodiny, ktore dotikali pri zemetraseni.

A to bol koniec. Odtial sme isli rovno domov. Poslednu noc sme prespali opat u nasich priatelov Slovakov v Starej Pazovej a na dalsi den sme boli doma. Bola to vydarena akcia, akurat mam este par restov, co sa tyka kostovania miestnych specialit. Nestihol som vsetky, nabuduce to musim dobehnut.