V Presove nam mesiac urevaneho pocasia naladu nedvihol a tak sme sa vybrali na Rodos. Na tomto greckom ostrove nedaleko Turecka je fajne ako v Tatrach – samy Poliak, sem-tam Cech, napisy trojjazycne v grectine, anglictine a polstine. Samozrejme, bolo tam havede z celeho sveta, hlavne este Taliani. Ked som uz pri Poliakoch, v obchodoch bola kopa potravin polska. Hovorim, ako doma.

Az na to pocasicko. Desat dni bez oblakov, cez 30C, voda 28C. Ak k tomu priratam bazen rovno pred nasim balkonom, co viac si mozno priat. Plaze krasne pieskove, my sme chodili na taku kludnejsiu. Voda priezracna a plna zivota. Bol som prijemne soknuty, ked som prvykrat zasnorchlil. Nebolo to sice egyptske Cervene more, ale zvysok Grecka, kde som bol (teraz som bol v GR 6. krat) a Chorvatsko sa nechytaju. Hufy velkych ryb, farebne rybky, kraby, strakate slimaky, stonozky, platesy, byckovia, ihly, parada! A tych velkych ruzovych s vyplestenymi ocami mali dost v pazi, takze sa dalo divat do nasytenia.

K menej vitanym zastupcom fauny patrili cikady. Boli to riadne jatocne kusky a podla toho aj robili bordel. Po case si na nich clovek uz zvykol.

Rodos je idealny ostrov pre tych, co nezvladnu tvrdnut cely den na plazi, ci pri bazene. Ma pohnutu historiu uz od antickych cias. Po kriziackych vojnach sa sem nasackoval Rad rytierov sv. Jana (Johaniti). Neskor ich odtial vymlatili Turci a rytieri sa zdekovali na Maltu, kde eserocku radsej premenovali na Rad maltezskych rytierov. Rytieri zanechali uzasnu nezmenenu stredoveku stvrt hlavneho mesta, kde sme si urobili celodenny vylet. Ta je dokonca zapisana v UNESCO. Bol to super zazitok, 4km 12m hrubych hradieb, palac velmajstrov radu, ulica rytierov, turecka stvrt. A vsade kopa obchodikov, co zase ocenili moje dve krasavice.

Mesto Rodos pozna kazdy podla jedneho z antickych siedmych divov sveta – Rodskeho kolosu. Podla legendy to bola obrovska socha boha Helia rozkrocena ponad pristav. Dnes su na oboch sochy srny a jelena, symbolov ostrova. V skutocnosti socha bola mensia, bez rozkrocenych noh a zrejme stala niekde v starom meste.

Nad mestom sa tyci anticka akropola so stadionom, divadlom a zvyskami Apolonovho chramu.

Na letisku sme stretli novomanzelov Bencovcov. Mato je nas dobry kamos, boli sme spoli v Egypte a Peru. S Beatou sme sa zoznamili lepsie na spolocnom vylete okolo ostrova. Prenajali sme si spolu auto. My sme byvali vo velkom stredisku Faliraki na vychodnom pobrezi, oni po nas prisli z Kolymbie vzdialenej asi 15 km.

Najprv sme navstivili svetozname udolie motylov, kde v prijemnom zelenom hajiku ziju miliony spriadacov kostihojovych.

Nad tym vsetkym sa tyci klastor Kalopetra odkial je pekny vyhlad na zapadne pobrezie a Egejske more.

Pri pobrezi sme potom pobudli v pekne zachovalom antickom meste Kamiros.

Cestou na juh po zapadnom pobrezi sme minuli malebny pristav Kamiros Skala a par km pod nim sme sa na jednej z mnohych osamotenych plazi vykupali.

Na ostrove je toho ovela viac, napr. Lindos, tiez zapisany v UNESCO. Ale na to treba niekolko dni naviac. A my sme sa museli aj kupat 🙂 Nina sa naucila sama splyvat a par sekund aj plavat s hlavou nad vodou. Velmi si tu vodu uzivala.

Ja som si zase uzival miestnu kuchynu, ale aj Sasa s Ninou. Nina sa ojedla gyrosov z jahnaciny, chutilo jej Stifado, grecky salat a ine fajnoty. Greci boli velmi mili a pohodovi, presne podla napisu na trickach, co predavali na kazdom rohu:

Greek crisis:

• no money
• no job
• no problem

Bola to super dovolenka a este sa tam dufam vratime.