Asi sa zhodneme, ze tento jul bol z hladiska prazdninovania priserny. Potesili sa mozno len pracujuci bez deti. Non-stop dazde. Vraj bolo len 6 dni bez zrazok a aj to sme akurat makali na prestavbe bytu. “To co ma byt!?”, hromzia ludia na meteorologov. Aj ked tu plati stare zname: “Nezabijajte posla zlych sprav!” Hoci treba priznat, ze nasi meteo poslovia sa parkrat riadne sekli. Najblbsie je, ze za taketo sfusovane pocasie niet na koho nadavat. A ja ako ateista duplom.

Drevo na altanok mi mesiac stoji na dvore a nebol jediny den, kedy by sa mi podarilo nazbierat partiu a konecne to postavit na nohy. Minuly tyzden sme tam boli 4 dni a cely ten cas som iba pozeral z okna, ako mi na to pada pluha. Nedostavany kozub zatial sluzi ako bazen pre mravce. Pozemok som mal taky rozmoceny, ze som tam nevedel ani autom vyjst a poriadne som ho rozbagroval. Malo to aj pozitivny efekt, aspon som ho po roku dal konecne umyt.

Mimochodom, dazdovniky uz odleteli do teplych krajin. To je klud. Aj ked musim priznat, ze asi 2 tyzdne po tom, co som na nich tuna verejne nadaval sa skludnili. Definitivne zistili, ze u nas nezahniezdia a tak ich potom poletovalo pomenej. Dnu sa uz nedostali, lebo som kvoli nim kupil siete na okna.  Dost ma obmedzovali a teraz ich konecne mozem zvesit. Este viac nez ja sa ich odchodu potesili netopiere. Hned sa nasomrovali do skar na bytovke a teraz tu po veceroch cvrlikaju oni.

V lete chodievame hrat futbal vonku na umelu travu. Je to super, lebo kvoli prekopnutej lopte, ktoru treba hladat 10 minut v dvojmetrovej zihlave, mame kazdych par minut prestavku na poldeco. Teraz bolo vela oslavencov, tak sa vzdy nejaky potuzovak nasiel. Iba naposledy bol trochu problem. Na premocenom povrchu sa riadne smykalo a narazil som si palec o mantinel. Vlado aj Rasid schytali par preventivnych stipancov, ked pri hladani lopty v susedovej zahrade slapli na osie hniezdo. O dovod viac na poldeco.

Tento pondelok sme sa uz nastvali a isli sme do Tatier na 4 dni. Vraj malo prestat prsat. A hla, aj prestalo a cely cas sme mali pocasie dokonale na turistiku. Parada! Mozno pomohlo to, ze som sa zaangazoval do boja proti klimatickym zmenam. Moj Helixoft poskytol v tychto dnoch zadarmo par licencii VSdocmana technickemu oddeleniu Ramcovej konvencie OSN o klimatickych zmenach (UNFCCC). Uplatok zabral 🙂

Tury sme prisposobili Nine, ktora este vekovo a konstrukcne nie je sposobila na nieco obtiazne. Ale aj tak sa drzala a pekne zvladla niekolkohodinove pochody. Vzdy sa tesila na kapustovu a Kofolu hore na nejakej chate.

Prvy den sme dali iba Hrebienok. Dolu som to s potomkom smykol na kolobezke. Aj si zavyskala od strachu. Aby to dostalo viac adrenalinu, v polke jazdy nam aj sprchlo.

Dalsi den sme zbehli zo Strbateho plesa na Popradske. To uz cestou mala slecinka vyhrady, ale rychlo zistila, ze najblizsich par dni jej nebudu nic platne. Na plese bolo naroda jak na levocskej puti. Kedze sa mi bandzur nevosiel do zaberu, vybehol som rychlo na Sedlo pod Ostrvou. Babiky zatial dopili pivo a hnedu vodu a pozreli na symbolicky cintorin.

V sedle som nafotil interaktivnu panoramu:

Sliezsky dom zo Smokovca bol uz vacsi zaberak, ale Nina to pekne zvladla. Bola to aj prijemnejsia tura, lebo nebolo tolko ludi. Dve a pol hodiny hore pri 600m prevyseni a hlavne 2 hodiny dole su pre detske nohy dost obtiazne a preto si nase decko zasluzilo pochvalu. Ja som cestou v duchu filozofoval, rozumej hromzil. Chodievam sem peknych par rokov, aj mam dost polezene a zatial som nemal prilezitost vidiet ziadneho tatranskeho maskota (ak odmyslim medveda na Strbskom, co strasi deti a namiesto medu si pyta eurace). Nuz, miestne kopytniky a hlodavce ma asi nemaju v laske. Ale tentoraz som asi spravil nejaky dobry skutok, lebo od piva ma vyrusil vedla sediaci chlapik a ukazal nam na kopci kamzika. Huraa! Ci to bola skutocne koza, alebo zabludeny polsky turista, to neviem. Velky objektiv som nemal, tak mi ten hnedy flak zabera len par pixelov. Ale aj tak som vyteseny.

Posledny den sme zbehli iba na vodopad Skok. Kedze to bola najlahsia tura, tak to bola masovka a clovek mal moznost vidiet par pozoruhodnych tipkov. Jeden mlady zbehol z cesty, presiel pasmo kosodreviny a liezol par sto metrov po skalach k hrebenom, zatial co frajerka ho cakala dole. Hryzol som si do jazyka, aby som sa jej neopytal na jeho divne pohnutky. Mozno ho pritlacilo a potreboval poriadnu davku sukromia. O chvilu na to nas minal chlapik mimo priestoru a casu. Kalny pohlad, strapate mastne vlasy a na nohach papuce a razoval si to do kopca. Frasvie, kde sa rano prebral a teraz zrejme neuspesne hladal kupelnu. Ani rodicia pod vodopadom sa nenechali zahanbit. Jedni ocividne neuznavaju sucasnu rozmaznavaciu vychovu. Vonku bolo dost sviezo a voda studena. To im nebranilo, aby svoje 4-5 rocne ratolesti vyzliekli iba do gati a nahnali ich do toho maleho plieska. Tie boli cele vytesene, Havaj suvix. Ja som pritom zazeral na svoje babiky zahulane vo vetrovkach. Zbehol som aspon nad vodopad spravit nejaku panoramu.

Panorama zhora:

Cestou domov sme videli, ze zatva tu na vychode po par suchych dnoch rychlo finisovala a tak sme zbehli aj my pokosit na chalupu. Bola to uz poriadna dzungla. Ale aspon mam na 2 tyzdne pokoj, kedze v utorok ideme na Rhodos. Vecer som uz nevydrzal a vyskusal som aj nedostavany kozub na grilovanie 🙂 :