Idem na chalupe robit altanok so zahradnym kozubom. Zacal som pekne zgruntu. Bude tam kamenna dlazba, takze treba vykopat zaklady na podsyp. A ani jahniatko sa samo obracat nebude, bez elektriky to nepojde. V pondelok sme teda s Martinom nabehli a vykopali ryhu pre kabel. Je to asi 15 m od domu, vacsinu zmakol Martin. Mne sa v pracovnej verve podarilo zlomit ryl. Sused od vedla je elektrikar, vymenil mi rozvodnu skrinu a natiahol kabel.

S Martinom sme sa zahrali aj na zachranarov. Vo vykope sme zistovali, kadial presne vedie kanalizacia, aby som sa do nej netrafil pri betonovani stlpikov. Zobrali sme tenku zeleznu tyc a pichanim do zeme sme to uspesne nasli. Rura ide trochu tesnejsie, nez som cakal, ale bude sa dat.

Ja som medzitym zacal odkopavat zarastenu vrstvu z buducej terasy. Na druhy den som uz pokracoval sam. 3,4 kubika hliny da takemu tintitku ako ja riadne zabrat a preto som prenocoval a makal som aj v stredu. Samotne rylovanie nebolo tazke, ale kazdu lopatu hliny som musel vo furiku rozdrvit a potom som tym zasypaval nerovnosti na pozemku a udupaval to. A to zaberalo cas a bola to otrava. Celkovo som navozil 81 furikov.

Dazdovky sa nestihali divit, preco su odrazu na tri kusky. Ale pri ich rebrickovej nervovej sustave im to asi velmi nevadilo. Evolucia to vyriesila dokonale, taka nervovka sa do hliny perfektne hodi. Aj ja by som to pocas kopania bral. Ako vravime my vychodnare: “No brain, no pain.” Dalsia genocida cakala cervikov na rozvozenej hline, kde si na nich zgustli cviriky. A na tie sa zase tesili macky schovane v este nizkej trave. A ja som zral parky. Nuz, aj takto vyzera potravinovy retazec.

Vsetko som stihol, som rad. Po sviatkoch betonujem patky na stlpy, sypem makadam a pokladam sutre na dlazbu. Napisem.