Huraa! Po zrusenom koncerte v januari to vcera konecne vyslo. Spriaznene tipky som polahky identifikoval uz na nasej zastavke. Tridsiatnici a styridsiatnici s velavyznamnymi pohladmi nastupovali do 38-ky. Polka z nich mala tricko Helloween este od strednej a par expertov si aj riflovu bundu vybiglovalo. Ja som bol s Ricim, nad nami sedel Tono s partiou. Nakoniec tam bolo aj dost omladiny.

Aby sa organizatori blysli aj tentokrat, tak ludi zacali pustat dnu len 7 minut pre zaciatkom. Preto som pred halou v aprilovom pocasi stihol dvakrat zmoknut. Cely koncert tiez potom mierne meskal. Ale to boli len take drobnosti.

Ludi nastartovali miestni Coolaction. Boli celkom dobri, musim si od nich nieco napocuvat.

Po osmej nabehol Stratovarius a zacal pekne zhurta. Chlopi vyborne komunikovali s publikom, aj po slovensky sa naucili – dobree vetcher, rooky hore a (co malokto zachytil a pochopil) “ste po peechee”. Dockali sme sa vsetkych znamych peciek. Dav sa pomaly a isto dostaval do varu a ked spustili Hunting High and Low, spievala cela hala. To iste bolo pri zaverecnom Forever.

Helloween nabehli pred desiatou a mastili jak dabli. Zacali pekotou Are you metal? z noveho albumu, ktory som si tam aj kupil a je vyborny a na Helloween aj vcelku tvrdy. Z tohto albumu zahrali eate zopar peciek, mal som to napocuvane, tak som mohol vrieskat do refrenov. Hned druha bola moja najoblubenejsia Eagle fly free, ale mal som pocit, ze Deris este nebol dobre rozospievany. Ale dalsie songy uz zmakol vynikajuco. Co dodat? Pocut nasu krcmovu jukeboxovu hymnu Keeper of the Seven Keys nazivo bol zazitok. Pri I want out bolo publikum vo vytrzeni a ja som si pri tom vyzgrevil hlasivky.

Perfektny koncert!