Dnes som mal po styroch bazenoch prvy ostry ponor. Nabehli sme grupa na Ruzin. Boli tam uz ostrielani harcovnuci, len ja som bol novacik. Manici si nahodili vercajg a sup do vody.

Jedine v com som predcil vsetkych bolo navlecene neoprenu. Este asi nevyrobili taky, kde by moje telicko nezapadlo bez problemov.

Horsie to uz bolo s ponorom. V mojom pripade je lepsie hovorit skor o vynore. A to opakovanom. Ak som mal niekedy potrebu si dokonale zhodit sebavedomie, dnes na to bola skvela prilezitost. Neislo mi ani samotne zanorenie. Ked sa uz podarilo, tak do tych par metrov som sa aj zrutil. Zrutit je spravny vyraz, lebo este neviem udrziavat vztlak a tak som rachol na dno a pekne som ho rukami rozviril. Nasledovalo prifuknutie kridla, aby som trochu stupol. A tu sa zacala kalvaria. Prifukol som, stupol som, vzduch v kridle sa rozpinal a tak som stupol este viac. Myslim si, ze som hlavu nestracal, velmi prene som si uvedomoval, co mam robit. Ale nedarilo sa mi vyfuknut ani zakopat dole. Takze som si vychutnal dokonale bezmocny pocit, ked som nekontrolovane vystrelil na hladinu z 10m hlbky. To sa opakovalio niekolko krat. Esteze som nezabudol vydychovat, aby mi neposkodilo pluca. Je to riadna facka sebavedomiu. Ale co uz, nabuduce to bude lepsie. Na druhej strane, voda bola super, viditelnost az 6m. Ked sa mi podarilo udrzat dlhsie v 10m hlbke, vychutnal som si to. Kmene, rybicky, rybarske vlasce, nadhera.

Druhy ponor bol uz lepsi, vystrelilo ma iba dvakrat. V 10m hlbke som pobudol asi 20 minut  a celkom som uz zvladal menit hlbku. Ked clovek nebojuje o zivot, je to super pocit. Pri vynore som to v 4m metroch klasicky nezvladol a vybublal som na hladinu. Ale nevadi. Tesim sa nabuduce.