Tu uvediem len pár fotiek, tu nájdete takmer všetky.
K tejto ceste som prišiel ako slepé kura k zrnu. Iba mesiac po mojom návrate z Peru ma oslovil môj cestovateľský kámoš Tono. Tono učí geografiu na výške UPJŠ v Košiciach. Ich katedra robí pre študentov pravidelné zahraničné exkurzie autobusom. Byvakuje sa v stanoch a preto je to veľmi lacné. Tento rok sa malo ísť na 10 dní do pobaltských krajín, sever Ruska a Fínska. Mali ešte voľný flek v autobuse, tak či nechcem ísť. Moja najlepšia a najdrahšia manželka Saša iba rezignovane mávla rukou so slovami:“Rob si čo chceš!“.
Takže slepé kura zbalilo spacák, nakúpilo 10 veľkých konzerv a pár vietnamských polievok a vydalo sa do sveta. Odchádzali sme 14.6.2007 večer z Prešova. Trochu sa meškalo, lebo sa do poslednej chvíle čakalo na víza do Ruska. Tie vybavil vedúci exkurzie, doc. Hochmut za nanajvýš výhodných podmienok. Takže v noci sme počas úvodného koštovania tekutých zásob prešli cez Duklu na sever celým Poľskom až do Litvy. Dokopy nás bolo v autobuse tuším 43 kusov. Z toho 9 bolo „šéfstvo“ sediace vpredu a zvyšok študenti tretiaci-štvrtáci a pár prvákov. Ten postarší chlop, čo už nevyzeral na študenta, sediaci vedľa Tona najprv vyvolával u študentov neistotu. Nevedeli, či patrí k nim, alebo šéfstvu. Postupne sme sa dali dokopy, dokonca sa mi prvé dni aj darilo úspešne tajiť moje známky z geografie na gymku, takže som vyzeral, že som od fachu. Kolektív bol fajn, aj šéfstvo, aj študáci. Aj šoféri, ktorí bývajú pár metrov odo mňa a jedného som aj poznal.
Tu je mapa našej trasy (môžete sa na nej posúvať, približovať a klikať):
Litva
Ráno sme sa dostali do Litvy. Prvá zastávka bola v starobylom, veľmi peknom meste Kaunas.
Kaunas bol kedysi hlavným mestom. Po pár hodinovej prehliadke sa išlo ďalej.
Lotyšsko
Večer sme prekročili hranicu s Lotyšskom a hneď sme sa zabyvakovali pri najbližšom penzióne. Poskytli nám trávnik a hajzle.
Popršalo nám. Musím povedať, že počasie bolo celú cestu proti nám. Hore bola riadna kosa a nepršalo nám iba jednu noc. Trochu to poznačilo náladu, hlavne keď má po pár dňoch človek vlhký stan, je neumytý a slnko je len dávnou spomienkou 🙂 Ale dalo sa.
Ráno sa na plynových varičoch zládovalo pár sáčkových polievok a išlo sa do Rigy. Toto hlavne mesto je krásne a mňa osobne uchvátilo. Cítiť tam vplyv Hanzy. Bolo na čo pozerať, len keby to pivo mali lacnejšie.
Keďže boli pred nami ešte tisícky kilometrov, poobede sme padali preč a v podvečer sme už boli v Estónsku.
Estónsko
Tallinn bol v pláne až na spiatočnej ceste. Teraz sme sa kvôli dátumom vo vízach potrebovali dostať čo najrýchlejšie do Ruska. Preto sme v Lotyšsku navštívili ešte ten deň mestečko Tartu.
Rusko
Na druhý deň sme cez prechod Narva – Ivangorod vstúpili na matičku Rus. Štreky a zanedbané okolie dávali jasne najavo, že sme opustili EÚ. Hneď za hranicou sme dostali len tak cvične pokutu a potom už nič nebránilo nášmu nájazdu na Petrohrad.
Tam sme sa dostali neskoro pooobede. V ten deň sme sa preto rozhodli pozrieť iba Petrodvorec za mestom. Po 18:00 nás tam ešte pustili zadarmo, aj dážď trochu zoslabol. Petrodvorec ležiaci pri brehu baltského mora je úžasný. Ťažko sa opisuje, treba to vidieť. Rozľahlé parky a množstvo zlatých fontán a sôch. Báťuška cár veru pustil chlp, keď toto staval.
Byvakovali sme za dažďa, pri mori. Ale bolo vidno. Biele noci ma fascinovali od prvej chvíle. Nemali sme problém rozložiť stany aj o polnoci. Priebežne dopĺňané zásoby vodky pomáhali zabudnúť na dážď.
Ráno sme sa predrali dopravnou zápchou Petrovho mesta a začali sme asi 6 hodinovú prehliadku toho naj v centre. St. Peterburg je prekrásne mesto a určite nevystihuje zvyšok Ruska. Vodné kanály plné lodí, rieka Neva s Aurorou, Zimný palác a Ermitáž robia z tohto mesta ideálne miesto pre romantickú dovolenku. Vymenujem iba heslovite, čo sme obehli. Námorná akadémia,
Petropavlovský chrám
Aurora,
Chrám spasenia Krista,
Zimný palác,
Ermitáž,
Izakievský chrám.
360 stupňová panoráma z palácového námestia
Na druhý deň sa vyrazilo do Petrozavodska. Je to veľké, ale nepekné priemyselné mesto. Odtiaľ sme chceli loďou navštíviť ostrov Kiži. Kvôli problémom s loďou a byvakovaním, sme sa ale vydali ďalej na sever. Išli sme celú noc až do mesta Kem na brehu Bieleho mora. Toto mesto je riť sveta, ale dá sa odtiaľ dostať na 65 km vzdialené Solovecké ostrovy. Nachádza sa na nich starobylý kláštor, ktorý (a vlastne celé ostrovy) boľševici prerobili na gulagy, ktoré sú spomínané v Solženicynovom románe Súostrovie gulag.
Po návrate sme si na pobreží našli starý opustený dom, tam sme prenocovali.
Vydržať kosu pomáhal ako vždy tekutý pulóver. Boli tam pekné biele noci.
Pôvodný optimistický plán bol, že sa dojde až do Murmanska. To sa už časovo nedalo stihnúť, tak sme išli najkratšou trasou do Fínska.
Fínsko
Vo Fínsku sa konečne vyčasilo. Do Helsínk sme došli v podvečer, takže nebolo veľa času na pobehanie. Centrum okolo prístavu je veľmi pekné.
360 stupňová panoráma centra Helsínk
Happy Juhannus!!!!!
Vo Fínsku je kvázi prohibícia. Chlast je strašne drahý, dá sa kúpiť iba v špeciálnych obchodoch a v určité hodiny. Niet divu, že účinok je opačný a Fíni nasávajú kedy sa len dá. A najviac sa dá cez víkend v čase letného slnovratu, ktorý je pre nich veľkou oslavou – Juhannus. Čert chcel, aby sme tam boli presne vtedy. Mesto bolo vyľudnené, čo ostalo, bolo ožraté. Starí, mladí, chlapi aj ženy. Stačila by jedna rota a Fínsko je dobyté. Ideálna príležitosť naliať si trochu radosti do žíl je trajekt do Tallinnu. Tam je lacný alkohol a spiatočná cesta (3+3hodiny) splní účel dokonale. Niektorí borci pri návrate ani netrafili na hraničnú kontrolu a museli ich vynášať colníci.
Po nastúpení na trajekt sme sa prepchali pomedzi mátohy do duty-free shopu, kúpili ohnivú vodu a pridali sme sa k ostatným na lodi.
Estónsko
Okolo polnoci nás vysypali v Tallinne. Bola tma a po veselosti na trajekte aj trochu neistý krok. Mesto je pekné, mali sme naňho asi 2 hodiny.
V autobuse po rušnej noci všetko hneď pospalo. Odvtedy sa už vlastne nedialo nič zaujímavé, ťahali sme rovno domov.
Bolo veľmi fajne, akurat som si v buse zodral riť a chytil nejaký ruský sajrajt na mandle, ktorý ma kvári ešte aj teraz po troch týždňoch. Nina sa potešila matrioške, ja vojenskej čiapke z afganistanu a nerezovej ploskačke, rodičia a svokrovci ruskej vodke a sušené slané sépie ku pivu ma ešte len čakajú.
Pridaj komentár