Konecne poriadne nasnezilo a v sobotu aj slnko vyslo. Uplne nadherne pocasie, bez vetra, znesitelnych –10C. Nebolo co vahat. Sviatkova slanina este z tela nezmizla, nacim ju roztopit. Zobrali sme svagra Steva s manzelkou Martinou a hajde na Zlatu Banu. Sasa, Stevo a ja sme vytiahli bezky a Martina s nasou Ninou zatial posankali briezok.

Co dodat. Len to, ze priroda bola neskutocna, trat rovinata, islo sa ako po masle. Moja mila sa nehybala dlhsie nez ja, tak sa trochu zadychavala, ale inak OK. Nase pauzicky sme maskovali ako kochanie sa okolim.

Aj peknu panoramku cvakla moja zakonita. Dnes trochu lamentovala nad svalovkou, ale cez tyzden zbehneme znovu. Ja so Stevom uz hned zajtra.