Vcera som na pive dal chlopom do pozornosti jednu pesnicku, co prave hrali a dost ma potesila. V Presovskej pivarni totiz okrem vyborneho piva, hned desat vlastnych fajt, pustaju aj rockove radio. Space oddity od Davida Bowieho skoro nikto nepozna, pred rokom ani ja, ale je to skvela vec.

Dnesna moznost kupovat pesnicky po jednej je super, ale ma jednu zavaznu chybu. Clovek sa nedostane k ostatnym klenotom na albume. Iba k veciam, co hraju v radiach. A povedzme si pravdu, v nasich radiach hraju len to, co chcu ludia pocut, teda sr.cky. Rad sa potom nechavam inspirovat muzikou od ostatnych.

Pred casom sme si domov kupili vyberovku Davida Bowieho. Najprv som bol v rozpakoch, lebo okrem znamych megahitov, tam bolo dost pofidernych veci. Az po case sa prave z tychto outsiderov stali moje najoblubenejsie, so Space oddity na cele.

Na videu s oficialnou verziou z albumu vyzera David trochu dezintegrovane:

Dokonca existuje aj klip z roku 1969, kedy sa klipy este netocili. Akurat zvuk na nom je kuscicko insitny.

A do tretice, pred casom som v spravach zamerkoval, ked som spoznal song, co si vo vesmire vyspevoval jeden astronaut. Ta normalne hitovka, tota pesnicka.