Nakopilo sa mi trochu roboty pre Francuzov, nasa spolupraca sa slubne rozvija k obojstrannej spokojnosti. Robit za pocitacom ale znamena, ze nemozem robit na chalupe. Chcel som tam spravit novy chodnik a to pekne sam. Triezvo som vsak zhodnotil, ze by to chcelo komplikovanu logistiku – beton na obrubniky, 2 tony strku a robota. Stacilo, ze som musel doviezt obrubniky a dlazbu. Chlapik z vedlajsej dediny, co mi robil fasadu, bol volny, tak sme si tlapli. Bolo pekne pocasie, nebolo treba otalat. Kym sme tam dosli na velkonocne prazdniny, bolo vymalovane. S vysledkom som velmi spokojny.

Vo stvrtok sme dosli na chalupu, v kufri motorova pila a hrr sa masakrovat porast pri jarku. Stihol som zotat par stromikov a … zacal padat sneh. Ci beka, na slak trafenie! Fukes pekelny, celu noc trieskala borovica do strechy. Na druhy den som si na nu posvietil s pilou v ruke pocas prestavky medzi snezenim. Uz trieskat nebude. Co uz v takom pocasi, ktore sa az do pondelka nezmenilo? Akurat som zhrnul 200 krtincov a skocili sme na barana do koliby. Mokry sneh premenil pozemok na blatisty maglajz, zaondel som fungel umyte auto, ze teraz s nim parkujem o tri bloky dalej, aby ma susedy neohovorili. Zvysok casu sme sa povalovali pri kozube a ordinovali sme si velkonocnu dietu. V pondelok neotuzoval ladoborec, ale babiky. Vedierko, hrncicok, svieza voda zo studne, bolo ze to vyskotu.

Vecer uz doma a olievac-sofer triezvy. Vsetci kamarati chrobacni, jeden si po narocnej olievacke pospal, dalsi ma problem s pecenovymi testami, nebolo s kym na pivo. A aj zene som musel pripomenut, aby mi naliala poldeco, kym som na Xboxe mlatil kminov v starom Parizi. Hned bolo lepsie.