Odpil som poctivý dúšok piva a pozrel som cez zábradlie dole. Dve predavačky z Billy pri zadnom vchode s pôžitkom ťahali dym z cigariet a dúfali, že šéfka im nepríde ukončiť chvíľu pohody bez rúška a rukavíc. Nepríde, tá fajčila pred piatimi minútami. Pred ňou si vybehla iná predavačka. Uhasené ohorky v bandaskách celý deň dookola odrátavali  nekonečnú šichtu.

Rovnako aj nám poskytuje azyl oddychu balkón, keď inde von sa pivečko a káva vychutnať nedá. Momentík, hneď som späť…

Som moderná žena

Už som nazad, musel som doplniť kvások, dnes pečiem chlieb. Zo všetkých strán počúvam, že všetky ženy, čo sú “cool” a “in”, dnes kváskujú. Hordy food-blogeriek dávajú fundované rady, ako zvládnuť túto nadmieru náročnú procedúru. Len moja ignorancia okolitého sveta spôsobila, že som nevedel, že vôbec nie sú “chladné” ani “dnu”. Droždie došlo! A hrozí všeobecný hladomor, keď ešte dnes každá zástupkyňa nežného pohlavia nenapečie koláč, nebodaj chlieb. Chlieb pečiem 13 rokov, z toho kvások chovám 8. Neverte blogerkám, je to jednoduché! Raz za týždeň doplniť vodu a múku, keď sa pečie chlieb. Medzitým je to zabudnutá sirota v chladničke, niekedy tam ten úbohý pohár kvasiniek nechám aj tri týždne a nič sa mu nestane.

Nuda?

Vraj sú aj takí ľudia, čo sa teraz doma nudia. Nudu som nezažil dobrých 30 rokov a ani v nútenej karanténe ma táto blízka priateľka pubertiakov nenavštívila. Nuž ale čo narobíme, keď zúri vírus, nemôžeme si v krčme štrngať pivom. Načim sedieť doma a spraviť si program. Rovnaký problém trápil aj našich predkov a tí nám zanechali svoje skúsenosti. Boccaccio v 14. storočí napísal svoj slávny Dekameron. Desať mladých ľudí utečie pred morovou epidémiou z Florencie na vidiek a čas si krátia rozprávaním veselých a pikantných príbehov. Už je to pár rokov, čo som sa pri knihe stal jedenástym členom partie a veľmi si nepamätám, ako to dopadlo. Ale tuším, že po prehrmení nákazy sa šťastne vrátili domov. Komu sa nechce čítať, odporúčam geniálne filmové spracovanie od režiséra Pasoliniho. O niečo mrzutejší záver ma poviedka Edgara Poea Maska Červenej smrti. Aj tam sa princ Prospero zavrie s tisíckou priateľov v jednom kláštore. Po pár mesiacoch usporiada maškarný ples a ten veru nedopadne tak, ako si to Matovič predstavuje na konci karantény.

Keď som už veľmi okato naznačil, že sa mi sem-tam prihodí čitateľský zážitok, pridám aj ja recept na nudu. Čítajte! A skúste aj beletriu, je síce dlhšia než statusy na Facebooku, ale stojí za to.

Farizej

Keď som sa už prezentoval ako intelektuál, nastal čas vyjaviť pravdu. Posledný rok a pol som po večeroch poctivo hlušil všetku háveď v starovekom Grécku. Assassin’s Creed Odyssey je super hra, ale po 285 hodinách skvelej zábavy som sa dosť tešil, kedy konečne skompletizujem všetky misie na ostrovoch, v podsvetí a v Atlantíde. Iróniou osudu sa tak stalo hneď po nástupe korony.

Knihy sú fajn, televízii sa (nie veľmi úspešne) snažím vyhýbať, ale závislosť si vyžiadala svoju daň a dennú dávku dopamínov vie doplniť len herná zábava. Operatívne som prehodnotil svoje predsavzatie nepúšťať sa do novej hry a kúpil som si Witcher 3. Napriek nadšeným recenziám mi táto hra pripadá nudná a ťažkopádna, samý elixír a bylinka, viac dialógov než krvi… Asi toho Asturiasa dočítam skôr, ako som predpokladal.

Nápadov, ako tráviť tento čas mám kopu, jeden taký uvediem v ďalšom blogu.