Pred mojimi 40timi narodeninami sa ma Saša opýtala, aký špeciálny darček by som si želal. V ten deň som zrejme usúdil, že už dávno som k nej nebol hnusný, lebo som zbrucha šplechol odpoveď v štýle: mne je to jedno, len nie nejaký tuctový zoskok padákom a podobne. Ani sám neviem, prečo som tresol takú blbosť, adrenalínové zážitky sú predsa super. Z jej sklamanej tváre a urazenej odpovede som hneď zistil, že zoskok bol kandidát číslo jeden. Potom bola chvíľu hnusná ona ku mne, v tom jej ja konkurovať nedokážem. Výsledkom debaty bolo, že zoskok bude.

Ja som na to postupne zabudol, čo moja zákonitá pohotovo využila. Stokrát oľutovala slabú chvíľku, keď sa odhodlala odpratať svojho muža zo sveta takým nebezpečným podujatím. Keď som sa jej s krížikom po funuse opýtal, kedy letím, s nevôľou to zahrala do autu, že vraj sa nedalo, nestíhalo, a že nabudúce.

Nabudúce som mal 45 a manželka sa prekonala. Rozhodla sa, objednala a už sa nedalo cúvnuť. Počkali sme na letné počasie a v druhú júlovú nedeľu som bol nastúpený na letisku v Ražňanoch. Všade okolo Sabinova sršali hromy blesky, ale na letisku sa lietalo. Dostal som rýchlu inštruktáž, vyfasoval švihácke gate a čakal kým dopadnú tí predo mnou.

Živlom však nerozkážeš, chmáry sa prihnali nebezpečne blízko, radšej sme to zrušili.

Reparát sa konal o týždeň na ich domovskom letisku v Spišskej Novej Vsi. Bábiky sa pohodlne usadili, dali si kávičku a vychutnávali si výskajúcich dopadnuvších.

Mali to aj s mediálnym pokrytím. Predo mnou skákal 82 ročný dedo. Pokúšal sa o to 5 rokov, ale rodina mu to nechcela dovoliť. Nuž si pekne počkal, kedy všetci odcestujú a šup ho do neba, nie však jednosmerne. Vraj to dal s prehľadom. Pobehoval tam Tribula a nahrával ho do správ na Markíze. Trochu slabší výkon podal starý pán na wecku, lebo mu to trvalo večnosť. Viem to veľmi dobre, lebo som dosť dlho prešľapoval predo dvermi, keďže som zvolil opačný postup a vypustil som sa preventívne vopred.

A potom to prišlo.Zoznámenie s tandemovým parťákom Tomášom, nástup do lietadla a letelo sa. Do zoskokovej výšky 3000m sme leteli asi 20 minút. Bolo polooblačno a my sme vystúpili až nad oblaky. Nakoniec sa to ukázalo ako bonus, lebo pád cez mraky bol neskutočný zážitok. A potom to prišlo. Otvorili sa dvere a do lietadla vtrhol prúd vzduchu. Vo várke so mnou skákal ešte jeden neborák, ten bol na rade prvý. Svorne sme nasucho prehltli a než som sa nazdal, už ho nebolo. Prebieha to mechanicky a rýchlo. Ako vo filme Dvaja muži v meste, kde na konci hrdina skončí pod gilotínou. Aj tam to prebehlo plynulo, koňak, odstrihnutie goliera, položenie na dosku, žiadna dramatická hudba a predlžovanie napätia, divák si ani neuvedomil a Delon už nebol. Tak to bolo aj mojim výskokom. Žiadne nacvičené signály na tri. Sadol som na plošinku a kým som čakal na druhý signál, už som robil salto a videl vzďaľujúce sa lietadlo.

Prvá sekunda bola strašná ale ten následný kotrmelec som si užil. Na to sme sa otočili do správnej polohy a ja som pozoroval zem a mraky, ako sa na mňa rútia 200km rýchlosťou. Človek má len 35 sekúnd času na to, aby si zvykol na ten veľmi zvláštny pocit. Každou sekundou to bolo lepšie a ja som si to naozaj celkom uvedomelo užíval. Akurát sa zle dýchalo, chce to tréning, ale celkovo ten voľný pád nebol vôbec strašný, ba naopak, celkom príjemný.

Tesne nad oblakmi sa otvoril padák a my sme zastali. To už bola pohodička. Do rúk som dostal šnúry a až do nejakých 600m som šoféroval ja, samozrejme podľa pokynov. Zakrútime sa trochu? Jasné! Tak potiahni pravou! To som aj spravil a veľmi rýchlo aj oľutoval. Naše dvojtelie sa vznieslo do vodorovnej polohy a zarotovalo okolo padáka o 360 stupňov. Opäť som zacítil voľný pád, chytila ma panika, ale po pár sekundách sme zase padali rovno a lenivo. S jedlom rastie chuť, nasiaknutý adrenalínom som si dal ešte zopár otočiek, tentokrát s úsmevom.

Pristátie prebehlo podľa inštruktáže a úplne hladko. Čo vám poviem, bol to totálne perfektný zážitok. Ešte chcem.

Moju vzdušnú eskapádu si môžete pozrieť na tomto videu (pre plnú veľkosť kliknite Prehrať na YouTube):

Aj zvyšok dňa stál za to. V Spišskej sme ešte neboli a tá nás príjemne prekvapila. Veľké (najväčšie šošovkové)  a hlavne živé námestie, dobré reštaurácie, najvyššia kostolná veža na Slovensku, ZOO. Bol to výborne strávený deň.