Z toho, ako sa neviem prinútiť ani k pár vetám by ma mala fackovať hanba. Jar je v plnom prúde a ja mám nachystané fotky ešte zo zimy. Ale vďaka nim na nič podstatné nezabudnem. A veď tým nebudem obťažovať cudzích, prečítajú si to len bábiky, aby to mali ako denníček.

Sneh

Začnem len na pripomenutie tohtoročnou „zimou“. Áno, bol aj sneh. V našich končinách len pár dní. Aby sa nepovedalo, v Uloži sme stihli absolvovať zopár pekných bežkovaní, ale oproti minulým rokom to bola celkom bieda.

Celý január bol bez snehu. Rašid si dával okruhy na kolieskových korčuliach. Ja až taký dobrodruh nie som, ženu som vytiahol len na prechádzku nad tunel Bikoš. Od Marakane cez Kanaš nebol ani náznak beloby.

So snehom to bolo rovnako aj na chalupe a okolí. Cez silvester absolútne nič. Ale aby nám nebolo ľúto, na streche sa jedna hromada bielej masy predsa len usadila a na veľkú radosť domácich spadla na plot za domom a už druhýkrát ho riadne zdemolovala. Tentokrát oprava nepripadala do úvahy, na jar musí prísť k výmene. Kurník šopa, zima bez snehu a mne sneh zničí plot! Je možné, že pletivo potom ešte dorazil lesný dobytok.

Veselšie bolo na Trojka pub kvíze. V decembri sme ukončili jesennú sezónu a Zodpovední vedúci opäť vyhrali putovnú sošku Mysliteľa.

Tentokrát to bolo asi naposledy. Nina je už v Prahe, padreho pomaly prevelia na inú faru a aj v podniku si vydýchnu, že šancu konečne dostane niekto iný. Stále nám však ostávajú pondelkové kvízy na Stromoradí. Sypané čaje sú po dvoch víťazných sezónach momentálne druhé, ale musíme sa snažiť, na krk nám dýchajú aj ostatní. Tie pondelky sú naša radosť, človek zresetuje hneď na začiatku týždňa, stretne ľudí rovnakej krvnej skupiny, dá si pár pív a aj s kaplánom Mišom sa tam vidíme, keďže je v konkurenčnom tíme.

Jar

Jarné práce začali ako prví susedia. Náš developer je kapitola sama osebe. Aby som bol stručný, okolie bytoviek je stále nedokončené, plochu na dvore urobil po svojom, zakryl ju štrkom a polku dvora nedokončil vôbec. Ten štrk s trávami a stromami sa nám so Sašou celkom páčil, ale rozumiem susedom s malými deckami, že využiteľnosť plochy bola nulová. Po rokoch čakania a naťahovania sa si susedia vyhrnuli rukávy a pustili sa do práce sami. Viem to celkom presne, pozoroval som ich s pivom v ruke z balkóna.

Svah do lesa sa zmiernil, aby na ňom začala rásť tráva, kamienky sa nahradili trávnikom a pribudlo aj pieskovisko. Koncom mája to snáď bude všetko zelené a Feri bude mať čo kosiť.

Chalupa

Nezabudol som ani na ten plot za domom, aj keď som sa ho snažil vytesniť z hlavy čo najdlhšie. Naverboval som čerstvého štyridsiatnika, od ďalšieho brata som si požičal dodávku a išlo sa. Naložili sme 10 vriec betónu, stĺpy a 7 pevných zváraných plotových panelov. Pôvodné stĺpky na pletivo boli kladené dosť šporovlivo a bolo nutné pridať ešte tri. To sa ľahko kreslí, ale ťažšie robí. So zemnou skrutkou má však duo Martin-Peter bohaté skúsenosti, aj betón vo fúriku sme už miešali. Hrubú robotu sme stihli za jeden deň. Po zatvrdnutí betónu som panely montoval sám, bavkal som sa s tým takmer dva dni, ale je to hotové a aj to celkom dobre vyzerá.

V Pastovníku sme nemakali sami. Tam boli aj onakvejší robotníci. Elektrárne sa rozhodli vymeniť elektrické stĺpy a na túto logisticky náročnú úlohu, ako vždy, subkontrahovali firmu Dežo s.r.o. Parobci s čakanmi boli pripravení na všetko, len na výkopové práce nie. Povrch Pastovníka bol prevŕtaný ako Ementál, a to hlava-nehlava. Nehlava bola rovno pred mojou bránou, ktorá sa kvôli opustenej kope hliny vedľa čerstvej jamy nedala otvoriť. Vybrali sme bránu z pántov a dostali sme sa na pozemok. O pol hodiny sa ukázal autor umeleckého výkopu a vypýtal si vodu. Samozrejme, dal som zopár fliaš, aj pre kolegov. Umelec sa vrátil o pár minút, či nemám meter. Oni majú normu, ako hlboko musia kopať, aby nový stĺp nevyvrátilo, ale colštok zabudli doma. Požičal som mu, nameral 170cm, čo ho zjavne neuspokojilo, že furt málo. Meter sme potrebovali aj my, tak si poňho pravidelne chodil. Za moju dobrotu sa odmenil vskutku svojsky. Zahádzal nám tým šialeným ílom aj odstavenú bránu opretú pomimo. Nič tak nepoteší pri odchode domov, ako sa chopiť lopaty a odhrabať vlastnú bránu. Škoda, že géniovia sa zdymili bez slova, vypočuli by si od gádža svoje.

Pri ďalšej návšteve sme už mali stĺpy dva. Dúfam, že ten starý ešte odvezú. Snáď nás zajtra nečaká nepríjemné prekvapenie.

Krst albumu

Toť minule som o ňom písal a netušil som, koľko záujmu vzbudí ten nadpis. Aj mama mi hneď volala, čo sa deje, jej v mobile ukázalo iba titulok a celý text si neprečítala.

Koncert bol vynikajúci, Petra excelovala, krst sa vydaril a aj následné pivovanie stálo za to. Aj padre sa ako duchovná osoba neplánovane zúčastnil obradu. Petru prišli podporiť jej kamaráti herci z divadla, Anča Zmija, na ktorú sme boli pred týždňom, jej dokonca robila vokály. Sašku prítomnosť toľkých obľúbencov vyvádzala z miery, veď v DJZ je ako doma. Padre Mišo, ktorý s nami popíjal, sa už na to nemohol pozerať a odbehol si. Výhodou duchovného pastiera v hlavnom mestskom chráme sú dobré konexie. Po chvíli sa vrátil aj s Judášom z Jesus Christ Superstar (mimochodom, skvelá prešovská produkcia, naozaj, boli sme dvakrát). Moja drahá polovička takmer odpadla, keď sa s ňou Peter Krivý zoznamoval. Miestni ho poznajú z množstva úloh. Príjemne sme si zopár minút pokecali. Ešte zopár koncertov a budeme poznať celý ansámbel.

Pomaturitné stretnutie

Prešlo ďalších päť rokov a 4.C sa zase zišla, tentokrát už po 30 rokoch. Každý nám závidí, že sa vždy vieme stretnúť aspoň dvadsiati. Bolo výborne, veď zúčastnení vedia. Snáď im nebude prekážať, keď zverejním spoločnú fotečku. Šak sme pekní jak z obrázka.

A jeden bizár na záver

Ani by som nevedel, veď výťahom nechodím. Iba so svojou ženou alebo s nákupmi, teda so svojou ženou. Minule ktorýsi expert zavesil do výťahu nejaký plátok z brutálnou arómou. Nikto nepochopil, čo sa deje, nikto sa k tomu nepriznal. Až po pár dňoch sa po intervencii nás zopár susedov skvostné dielo odstránilo. Saši som hneď povedal, že to páchne ako na chlapských hajzloch. Náhoda chcela, že som bol po dlhšej dobe v Dobrých časoch vrátiť pivá tam, kam patria a ajhľa. Ako posledný úchyl, ale musel som si to cvaknúť. V pisoároch sa nachádzala presne tá naša vec z výťahu. Ľudia sú niekedy fakt divní.