Pred dvomi týždňami mala Nina svoje posledné prijímačky. Tentokrát na Karlovu univerzitu. Jej rodička, v duchu hesla „v Praze je blaze“ sa na rozdiel od predchádzajúcich podujatí vôbec nezdráhala sprevádzať „dieťatko“ na jej púti za vzdelaním a nadmieru ochotne natiahla jednu skúšku na päť dní.

V stredu ráno vysadil lôžkový vlak krásavice v stovežatej a tie si svoj nafúknutý kufrisko odtiahli rovno do hotela. Prijímačky sú vážna vec, ktorá si vyžaduje nejedny šaty a k tomu primeraný počet párov topánok. Svoju neskromnú výbavu načali hneď prvý deň a sprobovali ju vo vynovenom národnom múzeu.

A k tomu kávička, reštaurácia, pivečko, reštaurácia, pivečko, …

Našťastie na druhý deň nádhery nezabudli, prečo sú tam a skoro ráno sa dostavili na katedru biológie. Po dvoch hodinách mali len jeden problém – ako sa čo najrýchlejšie dostať do obľúbenej kaviarne a dať si koláčik. Spomínali mi aj obed a pivo na Strahove, po ktorom vzali pražské obchody útokom. Mestské lemry boli vo svojom živle. Aj bankový server ostal zahltený, čo mi nestíhal posielať číselné pozdravy zo sveta.

Volaniu kultúry sa nedá odolať a bolo ho počuť až hen z Bratislavy. Na druhý deň sadli na vlak a v podvečer boli pripravené na predpremiéru v SND. Opäť na sebe nešanovali a ubytovali sa v hoteli Devín s výhľadom na Dunaj. V sobotu to bola zmes omamných nápojov a umenia v Danubiane a následné motanie sa po meste. Po nedeľnom obede v parlamentnej reštaurácii sa večer konečne dotrepali domov.

A to by hádam stačilo. Ale kdeže! Tento víkend som mal akciu v Plavči, a to mi predsa nemohlo prejsť len tak, to mi museli oplatiť. Piatok poňali diétnejšie, pozreli si iba koncerty na námestí. Ale v sobotu si to odskákali Košice. Botanická záhrada, motýle, obed u Taliana, filmový festival a privádzanie do rozpakov okoloidúceho Adyho Hajdu.

Do Prešova dobehli akurát na ďalšiu sériu koncertov, kde sa hlavne tešili na svoj obľúbený Orchester Jeana Valjeana. Hneď po ňom schmatli neboráka speváka ako supy a vynútili si fotečku.

V nedeľu si konečne dali pokoj a po byte sa motali ako mátohy. Ani sa nedivím, za pár dní sú tieto fúrie schopné zruinovať aj štedrejší rozpočet, ako je ten náš. Cez prázdniny sedia doma na zadku.

Takmer som zabudol. Včera len tak mimochodom nám dcéra oznámila, aj to až po našej otázke, či je niečo nové, že aj na tú karlovku je prijatá. No pekne, už sa len rozhodnúť, na ktorú školu sa pobrať.