Štiavnica

Ani predposledný júnový víkend sme nehnili doma a pokračovali sme v spoločenskej jazde. Vďaka dobrému kamarátovi Čikymu sme mali ako veľká „stará“ partia k dispozícii dom v centre Banskej Štiavnice. V piatok večer sa stretlo zopár rodín – pán domáci s Majou a ich najmladšou Ivankou, Trenki s Ali, Oto s Aďou, Saša a ja.

Saška si náš pobyt naplánovala ako tradičnú mestskú turistiku, nejaké to múzeum, galéria, Kalvária a kaviarne. Počasie však zredukovalo náš program len na ten posledný bod a myslím, že väčšine to vonkoncom neprekážalo. Videli sme sa po dlhšej dobe a dobre nám padlo len si posedieť, popiť a pokecať.

V sobotu hostilo mesto striebra a zlata jarmok rovno pod našimi oknami. Búrka a dážď nás však uväznili v miestnych podnikoch, kde sme vyčkali na lepšie počasie a Ivana s jeho Zorkou. Dve osemročné baby sa spolu našli, neposedeli ani chvíľu a nevedeli sa dočkať popoludňajšieho krásneho počasia. Skupinky si dali individuálny program a my so Sašou sme navštívili rodný dom Deža Hoffmanna, dvorného fotografa Beatles. Len pár sto metrov ďalej je tajch Veľká Vodárenská. Nehodil som sa tam „na hoľaka“, veď ešte dobehnem aj s plavkami. Jasné, a začnem sa učit po francúzsky, postavím novú kôlňu a budem menej piť. Aj toto predsavzatie sa rozpustilo v éteri a neskôr aj v pohári Braxatorisa v miestnom pivovare Erb. Ale aspoň sme sa prešli nad mesto k hrobu Maríny.

Po večeri sme zase spolu posedeli do polnoci. Trenkiho poznám dosť dobre, doslova sme spolu dreli školské lavice, ale jeho alter ego – domáci barman – som dosiaľ nemal možnosť vyskúšať osobne. Namiešané Negroni putovali od manželov T. celú noc.

V nedeľu bolo pekne a horúco, až príliš. Náš výlet na kalváriu sme radšej zrušili a len sme si dali dovolenkové raňajky v Divnej pani. Oťákovci sa vybrali na párhodinový cyklookruh. My sme sa naopak pobrali domov. Týmto ďakujem Trenkimu za odvoz, nemusel som sa obťažovať šoférovaním. Už sa teším na ďalšie stretnutie.

Kvíz

Pondelok sa tiež niesol v lesku vzácneho kovu. Uskutočnilo sa posledné kolo Mudruj kvízu na Stromoradí a vyhodnotila sa celoročná liga. Túto sezónu sme začali dosť rozpačito a naši hlavní súperi, ale zároveň aj dobrí kamaráti, Metro z PO do KE si vytvorili nedostihnuteľný náskok. Ku koncu nás, Sypané čaje, začal doháňať ďalší tím a my sme sa sústredili, aby nás nepredbehol. Boj o druhé miesto mal byť preto naozaj tesný. Presnú evidenciu bodov sme si neviedli, dôverovali sme metrákom, ktorí si zapisujú všetky výsledky. O to väčší šok nastal pri záverečnom odovzdávaní cien. Ten večer malo dôvod si vypiť mnoho ľudí. Nevieme akým zázrakom, ale prvé miesto sme ukradli o jediný bod. Pri tých mnoho tisícových skóre to vyznelo neuveriteľne a ako veľká irónia osudu. Metrákom by sme víťazstvo všetci dopriali, ale falošná skromnosť rýchlo opadla a my sme si na oslavu triumfu spravili tanečnú noc s kámošmi z druhých tímov.

Nové železo v dome

Nina je stále v Prahe, čo má zopár výhod. Niežeby v dome prekážala, veď ako jedináčik bola už od útleho veku značne autonómnym a bezúdržbovým členom rodiny. Ale predsa, jedna izba naviac sa hodí ako druhá pracovňa, keď moja drahá nemôže vydržať v obývačke počas streľby a výbuchov na mojej misii za oslobodenie ostrova Yara. Ani ako sušiareň bielizne nie je na zahodenie.

Dcéru síce musíme živiť v zahraničí, ale doma naopak klesli nepriame náklady vzniknuté synergickým pôsobením dvoch žien, ako kávičky, divadlá, kiná, drinčiky, butiky a ostatné radostné veci dámskeho sveta. A dostávame sa aj k nevýhodám. Manželka tým, že prišla o najlepšiu kámošku, si ju spravila zo mňa. Ale neprotestujem, tú galériu naviac prežijem a vlastne spolu opäť randíme. A náklady mestskej turistiky sú pri dvoch o tretinu nižšie.

Temnou stránkou nášho životného štýlu je fakt, že niet času upratovať. Otrok na vysávanie odišiel na štúdiá a bolo nutné nájsť riešenie. Definitívne rozhodnutie padlo pred týždňom pri likvidácii štvortýždňových chuchvalcov prachu a vlasov na podlahe. Kúpili sme si robotického zázraka, povysáva aj poumýva. Celý byt zvládol za 87 minút, vypucoval 72m² čistej plochy. Najviac času trávil návratom na stanicu a čistením mopov a vody. Otočil sa štyrikrát a jedna takáto prokrastinácia mu trvala štyri minúty. Celý čas som ho pozoroval a niekdy vyzeral až desivo, ako sa bez zaváhania hýbal a makal. Priestor si laserom zoskenoval perfektne, prekážkam sa vyhol a výsledok bol vynikajúci. Po prvej šichte som nadšený. Nocľah má Osmijanko v technickej miestnosti, ani o ňom nevieme.

A tu je pár sekúnd v akcii:

Metallica

Ja chodím so Sašou, Saša chodí so mnou. S partiou sa na „Metlu“ dohadujeme už roky a furt nič. Tak to vzala do rúk moja žena, kúpila nám lístky do Varšavy a bolo. Pred rokom sme mali krátku zastávku v Lubline a veľmi sa nám tam páčilo. Prvú noc sme teda strávili tam, pozreli sme si hrad, popri futbale dali remeselné pivo a len tak sme si užívali romantiku.

Vo Varšave sme bývali v modernej štvrti Wola. Mne ako mestskému človeku sa dosť pozdávala, mrakodrapy nevidím každý deň a už vôbec nie ten najvyšší v EÚ.

Už v hoteli bolo vidieť, že večer bude veselo. Oblečenie maníkov a ich partneriek nenechalo nikoho na pochybách, že mesto dnes žije jedinou udalosťou. Naše predpoklady sa potvrdili aj v uliciach a podnikoch.

Pamätám si, ako som na základnej škole, to boli osemdesiate roky, nesmierne závidel zopár vyvoleným, čo nosili rifľové bundy s nášivkami Iron Maiden a Metallica. Vtedy by mi nenapadlo, že sa ku nim pridám až o vyše tridsať rokov. Odrastení štyridsiatnici a vyššie, áno, tí zo základky, si kompenzovali plešiny briadkami s vrkočmi. A kto nemal odvahu ani na to, natiahol si aspoň to správne tričko. Len ja som prišiel nepripravený ako taká sirota. Prvý krok na štadióne preto viedol rovno do sklepa, aby som si po zomletí v brutálnej tlačenici obliekol nové merchové tričko so žltým paroháčom.

Koncert bol super, nedá sa opísať to, čo sa dá len zažiť. Parádna šou, aj mexickú vlnu sme dali. A prázdniny začali.

Exit light
Enter night
Take my hand
We’re off to never-never land