V piatok to bolo presne 25 rokov, čo sa mi prihodila najlepšia vec v mojom živote. Odvtedy nemám nárok nazvať sa inak ako šťastným, prinajhoršom, aj to len chvíľami, spokojným. V ten deň sme si so Saškou na našom prvom rande dali prvý bozk a odvtedy sme sa od seba neodtrhli. Ona, gymnazistka so sexy chlapčenským účesom mi zaimponovala už pri našom prvom letmom stretnutí kdesi v podniku, kde so svojimi kamarátkami ešte nemali čo hľadať. Mal som šťastie, že ani ju neodpudzovala mánička s vlasmi po plecia.

Neverte tým, čo tvrdia, že rokmi vzťah vybledne. Neustále objímanie samozrejme ustalo, no aj tak ho zostalo dosť na to, aby naďalej znechucovalo našu odrastajúcu dcéru. Časť niekdajšej romantiky sa premenila na občasné talianske manželské scény, kde si meče skrížia cholerická nátura a takmer flegmatik, ale aj tak si neviem život predstaviť bez mojej priateľky, lásky a manželky Sašky.