Pozor, vcelku nudný príspevok.

Ako som už minule napísal, pred dvomi týždňami nám na chalupe prestalo čerpadlo ťahať vodu. Mašinka sa krútila, len akosi naprázdno. Po kadejakých vodárenských pohromách, tá posledná nás obveselila len toť na Silvestra, som neprepadol panike. Deň pred novým rokom si čerpadlo povedalo, že bude sranda, keď na ňom vyhnijú závity na výpustnej skrutke. Nebol to taký problém, ako keby puklo od mrazu, ale hľadaj v posledný deň v roku zámočníka, ktorý by vyrezal nové závity pre väčšiu skrutku. Voľky-nevoľky som kmital do Prešova a rýchlo kúpil rovnaké čerpadlo, sviatkovať sme chceli na chalupe za akúkoľvek cenu. Vodár z dediny to operatívne vymenil a bolo dobre. Až doteraz.

Ani som netušil, aká 500km odysea sa práve začína. Toľko som totiž prejazdil, kým som to dal dokopy.

1. DEŇ

Hypotéza: zanesená studňa.

Riešenie: Zobrať ochotníkov, vypustiť studňu a pekne-krásne ju vypucovať.

Aj sa tak stalo a prinieslo to dobrú správu –studňa sa vôbec tak rýchlo nezanáša. Blbá správa bola, že sme si teda nepomohli. A vypúšťanie studne a pratanie náradia nám trvalo dlhšie než samotné čistenie studne.

2. DEŇ

Hypotéza: pokazený sací kôš na dne studne.

Riešenie: vybrať ho a zistiť, čo a a ako.

Vybrať sací kôš a aj jednocólovú rúru zo studne je pre vodára brnkačka, ale pre amatéra a k tomu tintítko sa to môže zmeniť na ťažkú výzvu. Sám som videl, ako sa inštalatér morduje so zhrdzavenými závitmi a ako napučané konope odoláva a plní svoje poslanie až príliš aktívne. Bez poriadneho vercajgu to nepôjde. Jeden hasačík mám, ale na tú rúru potrebujem ešte jeden. Poznáte típkov, čo spravia tri fotky za rok, ale musia mať najlepší foťák, či sviatočných turistov s najdrahším vybavením? Aj ja som doplnil rady takýchto exotov, keď som si kúpil drahý hasák pre profíkov, ale veď som mal meniny.

S touto 3,5kg zbraňou s vymeniteľnými rúčkami pre čo najväčší pákový efekt som sa pustil do boja. Američan sa zahryzol do rúry, pán domáci sa poriadne zaprel a rúra povolila. S košom som bojoval dlhšie, ale nakoniec to tiež vzdal. Vyzeral biedne, aj mal vylomenú jednu prepážku, ale nebol som si istý, či má na svedomí momentálnu kalamitu.

3. DEŇ

Hypotéza: pokazený sací kôš, alebo ja už neviem čo.

Riešenie: vymeniť, bezradne tápať.

Moje počiatočné nadšenie slablo, skepsa naopak rástla. Nenechal som nič na náhodu a zavolal som aj vodára. Nasadili sme nový kôš a … nič. Všetko sme dvakrát skontrolovali a neprišli sme na nič prevratné. Musí to byť predsa len čerpadlo. To zo silvestra už mám opravené, nuž sme ich vymenili. A nič! Vo všetkom treba hľadať to pozitívne, ukázalo sa, že mám dve funkčné čerpadlá. To už aj vodár potreboval priateľa na telefóne. Rada nad zlato znela: zalievať a zalievať, kým to nenaskočí. A prisámvačku, naskočilo. Vodár odišiel spokojný. Ja už menej, stále sa mi zdalo, že to nejako kolíše. Ale to sme asi zle nasadili sací kôš a nejaký kamienok v ňom zasekol spätnú klapku.

4. DEŇ

Hypotéza: Zaseknutý sací kôš.

Riešenie: Skontrolovať ho.

Do Plavča sme nabehli aj so ženami, veď do takej hodinky mala voda tiecť. Pri príchode sa moje obavy potvrdili, opäť to nefungovalo. Po vybratí rúry a koša (už sa na to zo mňa stal profík) sa ukázalo, že s košom je všetko OK. Neveriacky som uskutočnil posledný zúfalý pokus. Ventil v studni som uzavrel a do potrubia som z domu nalial 5L vody. Počkal som dve hodinky nech si gravitácia vykoná svoju prácu. Ak je všetko v poriadku, z potrubia sa nestratí ani kvapka. Otvoril som ventil v studni a vypustil som vodu do vedra. Bolo tam len 1,1L vody! Zvyšok sa kdesi stratil. Naplnili sa moje najhoršie predstavy, ktoré som sa ani neodvážil vysloviť. Prasklo potrubie vedúce zo studne do domu. Oblial ma studený pot. Keď to strelilo kdesi v dome, v betónovej podlahe, šľak ma trafí.

Po rozdýchaní som začal uvažovať chladnou hlavou. Jednocólová rúra ma vnútorný priemer 26mm. Po aplikovaní matematiky zo základnej školy mi kalkulačka v manželkinom mobile oznámila, že jeden meter potrubia obsahuje 0,53L vody. Pri 1,1L to znamená, že trhlina je cca 2m od studne. Možno trochu ďalej, keď je rúra takmer vodorovne a zvyšková voda v nej nemusí byť doplna. Nameral som smer potrubia a vo vypočítanej vzdialenosti som začal kopať. Sú chvíle, keď celé chalupárčenie posielam do pekla a v duchu spriadam inzeráty na predaj tej barabizne. Toto bola jedna z nich. Po pár hodinách som už nevládal a ešte sa aj spustil lejak. Prasklinu som nenašiel, ale aspoň som vodováhou zmeral sklon rúry. Ten bol dosť veľký, čo je dobré, voda v potrubí bude doplna a musím kopať presne tam, kde som to vypočítal.

5. DEŇ

Hypotéza: Už radšej žiadna.

Riešenie: Nadávať a kopať ďalej, potom opraviť trhlinu.

Pred posledným dňom som cítil, že je to blízko, už to musí vyjsť. Google mi poskytol rýchloškolenie z inštalatérstva. Najprv som chcel volať vodára, ale ukázalo sa, že oprava nie je komplikovaná. Riešenie sa nazýva opravná objímka a hneď som jednu kúpil. S vervou som sa pustil do kopania, až som sa zabudol a odkopal som zbytočne veľa. Po napustení vody sa stal zázrak. Videl som to miesto, voda kvapkala. Po odstránení izolácie dokonca tiekla milimetrovým cícerkom. Asi nikto nikdy nevidel dieru v potrubí s väčšou radosťou než ja vtedy. Oprava bola záležitosťou pár minút.

Heuréka, vodáreň naskočila na prvý šup. Tesnenie drží, všetko krásne funguje.

Manželka už bola zúfalá, že od začiatku prázdnin trčí doma a preto hneď na druhý deň zavelila ku krátkemu pobytu na chalupe. Konečne sme sa dobre vyspali.

Potrubie som zatiaľ nechal odkryté. Asi je len otázkou času, kedy sa voda prederie niekde inde. Keď už som vykopal viac než polovicu, vyhrabem to celé a vymením starú oceľ za plast. Pomaličky po večeroch s pivečkom na okraji zákopu. Najhoršie je za nami, voda ide, nemusím sa nikam hnať.