V predchádzajúcich mesiacoch sa nič nedialo. Aspoň by sa tak dalo usudzovať podľa toho, čo som nenapísal. Pravdou však je, že som bol iba lenivý a bez inšpirácie niečo vytvoriť. A možno na ospravedlnenie, marec  a čiastočne aj apríl som mal skutočne pracovne vypätý a chvíľky voľna som venoval mozgovému pokoju pri Xboxe alebo pive.

Príchodom slnečných dní sa môj stav lenivosti vôbec nezmenil, akosi som síce tajne dúfal, že chytím slinu, ale už sa nemôžem pozerať na tú hŕbu nekategorizovaných fotiek. A preto len tak skratkovito pre vlastnú potrebu si tu zrekapitulujem to, čo by som kedysi dával do samostatných príspevkov. Dúfam, že sa polepším.

Marec

Snehy a ľady sa definitívne roztopili, ale ešte predtým sa stihla pol metra hrubá masa snehu zosunúť zo strechy chalupy na plot a roztrhnúť ho.

Sused netrpezlivo čakal, kým to opravím, aby mohol vypustiť svoje bio-kosačky. Našťastie som mal lanká a spojky pripravené na opravu konštrukcie na divý vinič, čo sa ťahá po dome, tak som to zmákol všetko jedným šupom. Nepríjemnosť číslo jedna odstránená.

Kým so do seba popri práci lial pivečko, všimol som si už štvrtý problém po zime. Kúsky vytrhanej izolačnej vaty upriamili môj zrak na strechu, kde sa zastavil na vyhryzenej diere. V živote by som neveril, že keď tým kunám zapchám ich jediný prístup do podkrovia, paskudy to skúsia hrubou silou. Asi boli na školení u termitov.

Zatĺkol som dieru len tak zľahučka tenkou doštičkou, aj nasratý pohľad by spôsobil jej odpadnutie. To pre prípad, že tam stále niekto bivakuje. Po dvoch dňoch bola stále na svojom mieste a ja som ju mohol zatĺcť na fest. Odteraz musím strechu pravidelne kontrolovať.

Treťou kalamitou po nedávnej víchrici bola spadnutá strecha na šope. Popadané škridly som už raz riešil, ale tentokrát to viaceré neprežili. Aj lepenka, ktorou som to látal naposledy, sa pobrala do asfaltového neba. Čo-to som vrátil nazad, ale pri prednej strane som musel rýchlo improvizovať. Na ďalší deň hlásili dažde. Natĺkol som tam staré plechy, neskôr som ich aj natrel. Cenu za dizajn to nedostane, ale funguje a dokonca lepšie než predtým.

Druhá pohroma, ale na tú sme zvyknutí, bola v podobe desiatok mega krtincov. Na adresu tej hávede už nemám slov. Bolo by to na Nobelovku. Možno by to chcelo zorganizovať nejaký crowdfunding pre dobráka, čo sa podujme šliapnuť krtom na krk. Do týždňa by mal vyzbierané milióny.

Neviem, čo za alkáčov tu žilo pred nami, ale aj po 12 rokoch nachádzame črepiny. Alebo žeby špeciálna fajta krtkov, čo serú sklo?

Síce nie sklo, ale o to radostnejšie serú aj srnky. Po ich zimných nájazdoch sme museli kľučkovať po zamínovanom pozemku. Akoby mi aj bez toho tráva nerástla ako divá.

Na jar nelietajú len čviriky, aj aj ich hniezda. Zo dve-tri minuloročné som našiel sfúknuté na tráve. Čo mi pripomenulo, že treba vypucovať búdky.

Pliagu čislo 5 som objavil, keď som sa išiel vyšťať ku plotu. Do jarku spadol statný javor a kompletne ho zatarasil. Jedna búrka a voda bude v našom altánku.

Čo už, len teraz som jedno pivo vypustil a už som si musel otvárať ďalšie. Po troch hodinkách akrobacie s motorovou pílou bolo drevo naskladané pri našej šope. Musím pochváliť výraznú morálnu podporu mojich krásavíc. Mysľou boli so mnou vo vyhriatom podkroví pri kávičke a čokoláde, listujúc si posledné číslo Pekného bývania. A tejto podpory sa mi od nich dostáva pri každej mojej robote.

A ešte do šestice. V poslednej dobe sa nám rozmohol jeden neduh. Mládežníci z dediny si vybehnú na aute od fotríka pokecať ku nám na Pastovník, kde ich nik nevidí. Pravidelne sme so Sašou zbierali bordel na našom príjazde a po týždni nás už čakala nová várka.

Človeku sa ani veriť nechce, koľké grobianstvo. Raz som ich vymákol, nahromadený jed som len s námahou dusil v sebe a poriadne som im vypláchol žalúdok. Ani neboli drzí, len zašomrali, že to nie len oni. Každopádne, zatiaľ to zabralo, odvtedy máme čisto.

A akáže by to bola jar bez kvietkov. V jeseni Saška nasadila cibuľky šafránu, ktoré hneď rozryli krtkovia. A tak sme ani nedúfali, že niečo vzíde. Ale vzišlo. Krása len na pár dní, ale stála za to.

Koncom mesiaca sa voda zohriala nad 10C a toto tropické počasie sme využili na posledné zaplávanie pod Šarišským hradom. Najbližšie až v októbri.

Apríl

Na Veľkú noc sa vyčasilo a moje ženy našli tradične azyl pred olievačmi na chalupe. Tam nás privítala vretenica Zlatica. Už sme ju dva roky nevideli a na obojstrannú spokojnosť sa neukázala ani potom.

Do Ľubovnianskych kúpeľov sme išli na vodu a aj na prechádzku k boroviciam vejmutovkám.

Na druhý deň som vytiahol lemry na krátku vychádzku na okolité lúky. Išli, aj keď veľmi neochotne, človek aby ich s pajserom vyrval z gauča.

Pohroma sa tentokrát nekonala žiadna. Akurát náš obľúbený 15 ročný gaštan definitívne vyhnil. Roky krásne kvitol a zrazu vyschol. Asi mu hryzce zožrali korene. Ešte som dúfal, že to rozchodí, ale keď som doňho ťukol, pobral sa, kam gravitácia káže. Som to ja ale chlop, Valigaštan.

Máj

Ešte si všetci pamätáme, ako v máji v kuse lialo. A tráva rástla a rástla. Na prvé kosenie som využil prvý deň bez dažďa. Potom sa dva týždne nedalo a kosenie bola pohroma. A v polovici  mi k tomu odišla kosačka.

Totálne nasrdený som to rýchlo odviezol do opravy a potom už len s pivom v ruke pozoroval, ako mi tráva rastie pred očami. Našťastie mi chybnú súčiastku vymenili do štyroch dní a hneď som fičal dokosiť. Bolo to najhoršie kosenie v živote, ale dal som to. Len čo som skončil, dal sprchu a sadol do auta, už sa prihnala pekelná búrka. Bolo to o chlp.

Dva dni bez dažďa sme so svokrom tiež využili a pomohol som mu postaviť prístrešok na záhrade. Už je hotový a na MDD sme ho skolaudovali.

A keď sme pri tých lejakoch. Keď sa pominuli, na našom ihrisku boli aj po dvoch dňoch takéto kaluže.

Minule strhli starý tartan, ktorý vodu parádne vsiakal a nahradili ho gumou. A toto je výsledok. I tak še da.